Hoci ju mnohí poznajú z obrazoviek, menej známy je fakt, že Aneta Parišková pochádza z Košíc. Počas príjemného rozhovoru sa podelila o svoje spomienky na detstvo, školské časy i televíznu kariéru.
Musím sa priznať, že ja som vôbec nevedel, že ste rodená Košičanka! Celé roky vás sledujem na televíznej obrazovke, ale nikdy som si to nespojil s Košicami. Keď som to zistil, bolo mi hneď jasné, že vás musím pozvať do našej relácie.
Poďme sa teda spoločne prejsť celým vaším životným príbehom — od detstva cez košické ulice a ihriská až po vašu televíznu kariéru. Takže, povedzte nám, ktorá mestská časť Košíc bola vašim domovom?
Musím sa najprv spamätať z prekvapenia, ale je to milé! (smiech) Áno, som Košičanka a veľmi hrdá na to. Vyrastala som priamo v centre mesta, na Fejovej ulici, čo je asi päť minút chôdze od Dómu svätej Alžbety.
Pamätám si, že ako tínedžerka som mávala rande pri Slovane. Chodievali sme na rybu alebo na pivo do blízkych podnikov. Táto lokalita mi zostala blízka dodnes. Aj základnú školu som navštevovala na Požiarnickej ulici.
Spomínali ste, že máte veľa známych susedov z Fejovej ulice.
Áno, na Fejovej vyrastal aj herec Alexander Bárta či gitarista Vilo Gutray. Boli sme partia detí, čo sa stále hrávala na ihrisku. Pamätám si aj na naše tradičné futbalové zápasy.
Chodila som do kostola k Uršulínkam, a keď prišlo na výber strednej školy, rozhodla som sa pre Gymnázium na Kováčskej ulici, pretože to bolo blízko. Nakoniec sa však škola presťahovala na Trebišovskú 12, takže som musela cestovať električkou.
To vám dalo dobrý základ na kondičku!
Presne tak! Chodenie po schodoch na Trebišovskej som brala ako šport. Okrem toho som navštevovala aj tanečný súbor Jánošík a venovala som sa modernej gymnastike.
A ako ste sa dostali k televíznej kariére?
Počas vysokej školy, ktorú som študovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, som praxovala v Slovenskej televízii. Začínala som ako programová hlásateľka v košickom štúdiu.
Pamätám si, ako som mala obrovskú trému počas prvého živého vysielania. Pán režisér mi veľmi pomohol. Povedal mi: „Anetka, keď poviem teraz, začneš hovoriť, akoby to išlo naostro.“ Keď som to zvládla, vyskočil z réžie a povedal: „Máš to za sebou!“
A ako ste sa dostali do televízie Markíza?
V piatom ročníku vysokej školy som išla na konkurz do Markízy. Pamätám si, že som najprv váhala, ale rodičia ma povzbudili. Keďže konkurz bol iba päť minút od nášho domu, povedali mi: „Anetka, prejdeš len cez cestu.“
A tak sa začala vaša dlhoročná televízna kariéra!
Presne tak. Najprv som pôsobila v Markíze, kde som strávila desať rokov. Bol to čas budovania niečoho nového, čo bolo veľmi inšpiratívne. Dnes som už sedemnásť rokov v televízii JOJ.
Môj vtedajší šéf Rolo Kubina bol na konkurze v Košiciach. Je to Košičan telom i dušou a vždy sa snaží propagovať naše mesto.
Aký máte pocit, keď sa vraciate do Košíc?
Mám tu celú rodinu, takže do Košíc sa vždy rada vraciam. Keď prídem do mesta, vidím mnohé zmeny. Napríklad plocha, kde sme skladali pioniersky sľub, je dnes Aupark. To výrazne zmenilo tvár mesta.
Som však rada, že naše staré paneláky sú zrekonštruované a modernizované. Rodičia stále bývajú v tom istom byte na Fejovej.
Keď sa v Košiciach všetci stretneme, nezmestíme sa do bytu, a tak spíme v hoteli, ktorý už berieme ako našu „detašovanú kanceláriu“ na oslavy.
To je krásne. Vidno, že vaše srdce patrí Košiciam.
Jednoznačne áno. Aj moje deti vediem k tomu, aby si vážili naše korene a históriu. Košice sú a vždy budú mojím domovom.
Celý rozhovor nájdete tu: Rozhovory z radnice s Anetou Pariškovou
