V roku 1976 v drese Československa tromi gólmi zničil Sovietsky zväz, a tým vydláždil cestu nášho tímu k zlatu na Majstrovstvách Európy vo futbale. V tom čase patril k najlepším záložníkom v spoločnom štáte a medzi opory reprezentačného tímu. Nie náhodou je v galérii desiatky najlepších športovcov v histórii Lokomotívy Košice. Tohto roku oslávi Jozef Móder 75. narodeniny.
Pochádza z Tvrdošoviec (okr. Nové Zámky), v ktorých vyrástli viaceré významné osobnosti československého futbalu – brat Ladislav, Štefan Gyurek i nezabudnuteľný Juraj Szikora.
„Mali sme trénera, ktorý bol do futbalu blázon. Keďže Pišta báči nemal rodinu, všetok svoj voľný čas venoval nám – deťom, videl sa v nás ako otec. V kuse sme hrali futbal, keď nás to prestalo baviť, trénovali sme streľbu na bránu, prihrávky, vysvetľoval nám, ako loptu odovzdať, prijať. Bazíroval na kontakte s loptou, pretože každý dotyk zanechá v hlave stopy. Toto chýba dnešným futbalistom,“ spomína na svoje prvé kroky J. Móder.
Po nováčikovských začiatkoch v Interi Bratislava prestúpil dvadsaťročný talent v sezóne 1966/67 do Lokomotívy Košice, kde s dvojročnou prestávkou, ktorú ste strávil v Dukle Praha, pôsobili až do roku 1983. Azda najpamätnejší v modro-bielom drese bol pre Jozefa rok 1978. V Pohári víťazov pohárov (dnešnej Európskej lige) po tesnej prehre so slávnym AC Milan 0:1 na ikonickom štadióne San Siro doma pokorili tím svetového kalibru tým istým pomerom. Na penalty postúpili Taliani. A získali pohár…
V tom čase mala Lokomotíva doslova hviezdny tím. Talianov mali na lopate, mohli vyradiť, ale… Rozhodca neuznal dva góly Lokomotívy, pískal očividne proti „outsiderovi“. Keďže ani v predĺžení sa nerozhodlo, prišlo na penalty.
„Tréner Beránek mi hovorí – Jozef, pôjdete vy. Odmietol som, veď som v živote penalty nekopal! Presvedčil ma, vraj kapitán mužstva musí ísť príkladom. Opýtal som sa nášho Stana nášho brankára Stana Semana, čo robí, keď súper ide kopať jedenástku. Stano mi jednoznačne povedal, že každý hráč, ktorý ide na penaltu, sa podvedome pozrie do rohu, kde ju kopne. Išiel som prvý. Keď som si staval loptu, výrazne som sa viackrát pozrel na ľavého horného rohu bránky. Stano mal pravdu. Inak skvelý reprezentačný brankár Albertosi brankár letel do opačnej strany,“ spomína s úsmevom.
V reprezentácii Československa dal v sedemnástich zápasoch tri góly – všetky do bránky Sovietskeho zväzu. V prvom štvrťfinálovom zápase opostup do štvrťfinále na Majstrovstvá európy v Bratislave pred 50-tisíc divákmi ČSSR zdolala ZSSR 2:0 gólmi Panenku a Jozefa Módera. V Kyjevskej odvete sa v hľadisku tiesnilo až 100 000 ľudí, víťazstva svojich sa však nedočkali. Jozef prispel k remíze 2:2 obidvomi gólmi. Dá sa teda povedať, že vystrieľal Československu cestu na záverečný turnaj v Juhoslávii, kde vo finále porazili favorizovaných Nemcov po remíze 2:2 na penalty.
Po šampionáte sa o Jozefa údajne zaujímal kráľovský Real Madrid, slávne pražské kluby Sparta, Slávia i Dukla, Slovan Bratislava. No on ostal verný Košiciam.
„Mal som tu všetko, čo som k šťastnému životu potreboval. Rodinu, priateľov, výborných spoluhráčov, verných fanúšikov. Stal sa zo mňa Košičan. Nezabudnem, ako pred každým dôležitým zápasom prišiel do šatne predseda Lokomotívy a povedal: Chlapci, uvedomte si, že reprezentujete 250-tisícovú modrú armádu! Boli sme aj dobre platení. Lokomotíva patrila v tom čase medzi najbohatšie klubu v Československu. Nevidel som dôvod, aby som toto mesto a klub opustil…“
Košice mali v tom čase dva futbalové kluby – okrem Lokomotívy aj VSS. Medzi hráčmi i fanúšikmi vládla obrovská rivalita. Derby zápasy napĺňali štadióny oboch tímov.
„Navzájom sme sa rešpektovali, no na ihrisku sme jeden druhému nič nedarovali. Mimo neho sme boli priatelia, zašli sme aj do Carpana, Slovanu, Slávie. Žiaľ, Košice už nemajú ani jeden prvoligový tím, jeden štadión sa zmenil na atletický, nehrá sa ani na druhom. Futbal strašne upadol. Nielen v našom meste…“
Jozef Móder bol krstným otcom biografie výborného spoluhráča a priateľa Jána Kozáka Príbeh futbalového rebela. Foto: TASR – František Iván
V čom vidí problém?
„Uberá sa veľmi zlým smerom. Na väčšinu zápasov, či už v našej alebo zahraničnej lige, sa nedá pozerať. Je to príšerná nuda. Hrá sa na krátke prihrávky, alibisticky do šírky alebo dozadu… Bolia z toho oči. Pravdupovediac, dnešný futbal ma nebaví. Z času na čas si pozriem anglickú ligu. Tam sa hrá ako o život..“.
Po ukončení futbalovej kariéry sa Jozef Móder venoval trénerstvu. Viedol Lokomotívu Košice, bol členom realizačného tímu 1.FC Košice v rokoch 1996-2000, teda v časoch jeho najväčšej slávy, keď v skupinovej fáze Ligy majstrov klub hral proti Manchestru United, Juventusu Turín a Feyenoordu Roterdam, v rokoch 1985-86 trénoval v Kuvajte, viedol aj druholigové Ličartovce, boli asistentom reprezentačného trénera Dušana Galisa (2003-2006). V istom čase si však povedal – stop, končím.
„Stále som mal svoje priority. Zistil som, že majitelia klubov majú jediný záujem – zarobiť na futbale. Tréneri nemajú čas s tímom pracovať, vychovávať hráčov. Po prvých neúspechoch, zlých výsledkoch si môžu baliť kufre. Toto teda nie je pre mňa. Viem, vďaka čomu som vyrástol na celkom dobrého futbalistu. A toto by som chcel vštepiť aj do našich mladých talentov. Futbal má baviť divákov, ale aj futbalistov a trénerov. Mňa baviť prestal…“
Jozef Móder má za sebou skvelú futbalovú kariéru. Napriek tomu – neľutuje, že odmietol ponuky veľkých klubov, ktoré otvárali oveľa väčšie možnosti?
„Nemám čo ľutovať. Všetko je ako malo byť. Žijem v meste, ktoré mám rád, s manželkou čoskoro oslávime vzácne výročie svadby, mám vydarených synov a vnúčatá. Čo viac si môžem želať?“
Mikuláš Jesenský
Foto (titulná): Miro Vacula
