Vyše 500 000 vzácnych predmetov nevyčísliteľnej hodnoty v zbierkovom fonde, tisícky zreštaurovaných zbierok, výstav, odborných i laických podujatí, desiatky tisíc spokojných návštevníkov. Taký je stručný sumár 150 rokov fungovania Východoslovenského múzea.
Počiatky jednej z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií nielen na východnom Slovensku siahajú do druhej polovice 19. storočia. Iniciátorom myšlienky založiť múzeum, ktoré by sa staralo o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol košický rodák Imrich Henszlmann.
Renesančný človek
Imrich Henszlmann bol doslova renesančný človek. Hoci vyštudoval medicínu na univerzitách v Pešti, Viedni a Padove, kde získal diplom doktora, viac ho to ťahalo k výtvarnému umeniu, architektúre, archeológii, histórii, zberateľstvu. Bol historikom umenia, univerzitným profesorom na Katedre umeleckej histórie a klasickej archeológie Budapeštianskej univerzity i členom Uhorskej akadémie vied.
„Svoju požiadavku na založenie múzea predložil na konferencii Spolku uhorských lekárov a bádateľov prírody 10. augusta 1846 v Košiciach. Jeho vznešená vízia sa stala skutočnosťou o 26 rokov neskôr, v roku 1872, kedy sa z iniciatívy bratov Klimkovičovcov a Viktora Miškovského podarilo v Košiciach založiť Hornouhorský muzeálny spolok. Ustanovujúca schôdza spolku sa konala 27. októbra 1872 v Košiciach,“ uvádza historička Východoslovenského múzea a zostavovateľka reprezentatívnej výstavy Dary a darcovia venovanej vzácnemu výročiu Uršula Ambrušová-Tajkov.
Prvé zbierky
Medzi prvé zbierky, ktoré Hornouhorský muzeálny spolok získal, patrili, okrem iného, zlaté, strieborné a medené mince, listiny, historické mapy, rytiny, pečatidlá, nábytok, šperky, zbrane, hudobné nástroje, výtvarné diela. Zoznam darovaných predmetov a donorov bol v rokoch 1872 až 1900 evidovaný v Knihe darov.
Jedným z prvých darcov bol práve Imrich Henszlmann, znalec umenia a vášnivý zberateľ umeleckých predmetov, výtvarných diel, kníh.
„Najvzácnejšou časťou jeho zbierky boli grafiky, ktoré pred smrťou daroval Hornouhorskému muzeálnemu spolku. Svojím činom inšpiroval mnohých ďalších zberateľov, medzi inými grófa Sándora Dessewffyho a biskupa Zsigmonda Bubicsa.“
Východoslovenské múzeum prešlo počas 150 rokov nepretržitého fungovania búrlivým vývojom a dodnes patrí medzi najväčšie a najrešpektovanejšie múzejné inštitúcie na Slovensku.
„Naše múzeum vyrástlo do krásy a novej podoby vďaka trvalej snahe o naplnenie ušľachtilej myšlienky a odkazu jej uvedomelých a šľachetných zakladateľov,“ dodáva historička Východoslovenského múzea Uršula Ambrušová-Tajkov.
Dary a darcovia
Východoslovenské múzeum ako jedna z prvých múzejných inštitúcií v Uhorsku i na Slovensku si pripomína nevšedné výročie veľkolepou výstavou Dary a darcovia.
Výstava je prezentáciou najreprezentatívnejších zbierkových predmetov, ktoré múzeum získalo darovaním. Viaceré z nich môže verejnosť vidieť prvýkrát.
„Našim cieľom je prostredníctvom prezentácie darovaných artefaktov nielen sprítomniť históriu múzea, ale poukázať aj na dôležitosť ušľachtilého činu darovania, ktoré múzeum sprevádza od jeho počiatkov,“ zdôrazňuje zostavovateľka výstavy, Uršula Ambrušová-Tajkov.
Z hostinca pod vlastnú strechu
Jednou z dominánt Košíc je majestátna budova Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru. Je to jeden z najstarších samostatne stojacich účelových muzeálnych objektov v Uhorsku a na Slovensku.
Výstavbu nádhernej ukážky novorenesančnej architektúry si vyžiadali nevyhovujúce priestory Hornouhorského múzea, predchodcu dnešného Východoslovenského múzea, ktoré sídlilo na poschodí hostinca U zlatej hviezdy (asanovaný dom na dnešnej Hlavnej ulici 76). Múzeum poctil svojou návštevou 9. septembra 1877 aj cisár František Jozef I.
Mesto Košice veľkoryso ponúklo Hornouhorskému muzeálnemu spolku zadarmo pozemok na vtedajšom Námestí Františka Jozefa a v roku 1892 založilo základinu na výstavbu nového sídla.
Budovu postavila podľa projektu bratov Arpáda a Gejzu Jakabovcov ich stavebná firma spolu so staviteľom Michalom Répászkym. Výstavbu odštartovali v máji 1898, na jeseň toho istého roku bola hrubá stavba hotová. Interiér dokončili v roku 1901, nasledujúci rok objekt skolaudovali. Prvú múzejnú expozíciu sprístupnili verejnosti 21. júna 1903.
Historické míľniky
1872- Založený Hornouhorský muzeálny spolok.
1898 – 1901 – Výstavba budovy múzea na dnešnom Námestí maratónu mieru.
1899 – Správa múzea prešla pod mesto Košice a múzeum dostalo nový názov: Košické múzeum
1919 – Po vzniku Československa bolo múzeum bolo premenované na Východoslovenské múzeum.
1928 – Do záhrady Východoslovenského múzea bol prenesený drevený kostolík z Kožuchoviec.
1938 – Po Prvej Viedenskej arbitráži evakuovalo múzeum časť zbierok do Prešova a Martina. Došlo k zmene názvu na Rákociho hornouhorské múzeum.
1943 – Časť zbierok múzea ukrytá v biskupských pivniciach v maďarskej obci Hejce.
1945 – Z Rákociho múzea sa opäť stáva Východoslovenské múzeum.
1967 – Po dohode s pražským Národným múzeom bol vo Východoslovenskom múzeu prvýkrát inštalovaný Košický zlatý poklad.
1970 – Bola otvorená trvalá expozícia Košického zlatého pokladu.
1989 – Po Nežnej revolúcii bola zatvorená a neskôr zrušená expozícia robotníckeho a komunistického hnutia v tzv. Dome Košického vládneho programu (dnes Župný dom, sídlo Východoslovenskej galérie).
1991 – Otvorená expozícia v pamätnom dome Františka II. Rákociho v Rodošte.
2009 – 2013: Rekonštrukcia hlavnej budovy múzea.
Mikuláš Jesenský
Foto (titulné): Účelová budova múzea na Námestí Františka Jozefa (dnes Námestie Maratónu mieru č. 2). Fotografia z rokov 1904 – 1907. Zdroj: VSM
