Košice patria rozlohou zelene v prepočte na jedného obyvateľa k najzelenším mestám na Slovensku.
A to aj napriek tomu, že od roku 2013, kedy vznikla urbanistická štúdia Mestská zeleň Košice, prišli o 200 hektárov zelených plôch. Paradoxne, mesto má podľa normatívov a odporúčaní akútny nedostatok parkov.
Situáciu by mohlo výrazne zlepšiť desať nových mestských parkov. Návrh na riešenie má byť súčasťou
aktualizovanej urbanistickej štúdie.
Spolupráca
„Urbanistická štúdia Mestská zeleň Košice je zverejnená šesť rokov na webovej stránke mesta. Celý
ten čas ju mohli mimovládne organizácie, aktivisti, experti alebo občania pripomienkovať. Nedostali
sme ani jednu pripomienku! Teraz pracujeme na jej aktualizácii. Pripravujeme ju v spolupráci s odborníkmi a verejnosťou, ktorá bola ochotná sa zúčastniť na prezentáciách jednotlivých lokalít, v ktorých by mestské parky mohli vzniknúť,“ vysvetľuje Martin Jerguš z Útvaru hlavného architekta mesta (ÚHA). Hlavným cieľom konceptu nových mestských parkov je ozdravenie klímy a vytvorenie nových rekreačných či oddychových zón v dobrej dostupnosti pre veľký počet ľudí.
„Uplynulých 18 mesiacov opatrení proti pandémii ukázalo významnú potrebu kvalitných verejných priestorov či už priamo v meste, alebo v jeho okrajových častiach. V posledných rokoch pri revitalizáciách verejných priestorov sa podarilo vytvoriť veľmi obľúbené komunitné miesta ako areál Kasární/Kulturparku alebo Mestský park. Aj ďalšie lokality by mali mať silné zázemie pre komunitný život, stretávanie sa a kvalitné trávenie voľného času,“ zdôrazňuje architekt.
Achillove päty
Urbanistická štúdia rozvoja zelene má okrem iných funkcií slúžiť ako podklad pre doplnenie územného
plánu o zelenú infraštruktúru. Martin Jerguš: „Štúdia má zároveň ambíciu poukázať na problémové javy a miesta, ktoré treba riešiť, a zároveň zvýšiť záujem odbornej aj laickej verejnosti, bez participácie ktorej je šanca na udržateľný rozvoj zelenej infraštruktúry len ambíciou od stola…“
Aktuálne je vytipovaných 10 lokalít, z ktorých ÚHA v spolupráci s odborníkmi vyberajú najvhodnejšie pre vznik nových parkov. Cieľom je vytvoriť sústavu priestorov navzájom prepojených a dobre dostupných pre veľký počet ľudí peši alebo bicyklom, prípadne MHD. „Základným kritériom bola veľkosť aspoň 10 hektárov (okrem Kalvárie). Snažili sme sa vybrať rôznorodé územia, ktoré sú z environmentálneho hľadiska kvalitné, majú potenciál byť ešte lepšie a zároveň nie sú vhodné na komerčné využitie. Každé z vybraných území má výraznú, svojskú identitu. Prioritne sme sa snažili orientovať na mestské a štátne pozemky. Vlastníctvo je ale vo všeobecnosti u nás veľmi rozdrobené a bez vysporiadania parciel sa prakticky žiaden väčší zámer nedá realizovať, preto sme toto kritérium zohľadňovali len čiastočne,“ konštatuje M. Jerguš.
Pod tlakom technokratov
Klimatické zmeny stále viac ovplyvňujú všetky naše aktivity. Technokrati, ktorí by mali realizovať vízie architektov, napriek tomu považujú zeleň v urbanizovanom prostredí často ako dekoráciu, ktorá
je len nejakým bonusom navyše, hovorí M. Jerguš. „V praxi bojujeme s obrovskými predsudkami množstva ľudí, ktorí, keď príde na lámanie chleba a je potrebné nechať priestor pre zeleň, zrazu už nepovažujú zeleň za rovnako dôležitú ako ich investíciu.“
Podľa M. Jerguša si štúdia dala za cieľ vytipovať územia, ktoré majú veľký potenciál z hľadiska životného prostredia a doteraz nie sú plne využité ani navštevované ľuďmi, viaceré z nich sú zanedbané. „Myslíme dopredu a snažíme sa rezervovať tieto územia v dostatočnom predstihu, keď ešte nie je záujem o ich komerčné využívanie a aj majetkovo-právne vysporiadanie nemusí byť až také bolestivé. Tak ako potrebujeme pre fungovanie mesta kanalizáciu, vodovod, cesty a parkoviská, tak pre kvalitný život ľudí potrebujeme zeleň a biokoridory, ktoré ale zároveň môžu plniť aj funkcie kvalitného verejného priestoru.“
Štúdie lokalít pre nové mestské parky majú podľa M. Jerguša podobu ideových návrhov a až po vytvorení jednotlivých overovacích štúdií a štúdií realizovateľnosti bude možné povedať, ktoré miesta a aké konkrétne územia budú vhodné na realizáciu parkov. Aj na základe spätnej väzby od odbornej a laickej verejnosti bude možné určiť priority a zamerať sa na tie najvhodnejšie plochy. „Po dopracovaní na základe relevantných pripomienok bude štúdia upravená a zverejnená ako nezáväzný územno-plánovací podklad a každý ju bude môcť znovu pripomienkovať alebo ňou inšpirovaný podať návrh na riešenie nejakej lokality alebo miesta. Krajinní architekti a urbanisti sú len na začiatku tohto procesu a výsledky našej práce ponúkame ďalším profesiám, ktoré ich môžu dotiahnuť do realizácie.“
Verejná diskusia
V auguste zorganizovalo občianske združenie Východné pobrežie osem participatívnych stretnutí s obyvateľmi. Spoločne diskutovali o potenciálnych lokalitách, na ktorých by v Košiciach mohli vzniknúť nové parky a kvalitné zelené plochy. „Názory občanov, ich podnety a pripomienky sú mimoriadne dôležité, keďže nové mestské parky majú slúžiť predovšetkým im. Preto po verejných diskusiách pokračujeme formou online dotazníka. Podnety zo stretnutí a dotazníkového prieskumu poskytneme spracovateľom aktualizovanej štúdie Mestská zeleň Košice,“ vysvetľuje organizátor stretnutí Mišo Hudák.
Mikuláš Jesenský
Vizualizácie: Ateliér Dobrucká
