Archív mesta Košice zachováva nesmierne bohaté dedičstvo, ktoré svedčí o slávnej histórii nášho mesta. Jeho súčasťou sú unikátne dokumenty nevyčísliteľnej hodnoty. Patrí k nim aj druhá erbová listina vydaná kráľom Žigmundom Luxemburským v roku 1423, teda pred 600 rokmi. Listinu považujú odborníci za najkrajší gotický dokument zachovaný v mestskom archíve.
Je známou skutočnosťou, že Košice sa môžu pochváliť najstaršou zachovanou erbovou listinou mesta v Európe. Košiciam ju udelil uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjou 7. mája 1369.
Neúplný erb
Panovník v erbovej listine mestu dovolil používať delený štít, ktorý pozostával z modrej hlavy, v ktorej sú tri zlaté ľalie, dolné pole bolo sedemkrát strieborno-červeno delené.
Košický mestský erb vychádzal v duchu mestského erbovníctva 14. storočia z panovníkovho erbu. Keďže to bolo obdobie živej heraldiky, Košice nedostali úplný erb, ako bolo vtedy zvykom pri fyzických osobách, teda so štítom, prilbou a klenotom. Listina bola navyše vydaná len v patentovej forme (typ oznamovacej listiny v jednoduchom vyhotovení). Kráľ Ľudovít I. z Anjou v nej Košičanov nabádal, aby požiadali o vydanie plnohodnotnej privilegiálnej listiny. Z neznámeho dôvodu sa tak stalo až o 54 rokov neskôr.
Pribudol anjel
So žiadosťou sa pred kráľa Žigmunda Luxemburského dostavil košický mešťan a prísažný Ladislav Knol, ktorý dosiahol vydanie novej armálnej listiny 31. januára 1423 v Bratislave. Listina už bola vydaná v privilegiálnej forme. Za úspech však nemožno pokladať ničím neobohatené a takmer doslovne prepísané oprávnenie z pôvodnej listiny spočívajúce v jeho používaní na zástave a len na posielacej a tajnej pečati. Na veľkej (autentickej) pečati mesto aj naďalej používalo sv. Alžbetu Uhorskú, resp. Durínsku, patrónku farského kostola.
Aká bola teda novoudelená podoba mestského erbu? Štít ostal nezmenený (delený štít s modrou hlavou s troma zlatými ľaliami a dolným sedemkrát strieborno-červeno deleným poľom). Pribudol však anjel ako nosič štítu. Anjel bol odetý do červeného šatu zlatom prepásaného cez prsia do tvaru ondrejského kríža, na hlave mal zlatý prstencový diadém, z ktorého vyrastal jednoduchý latinský kríž.
Majstrovské dielo
Miniatúra erbu je po stránke umeleckej skutočne majstrovským dielom. Miniátor, teda stredoveký pisár a maliar knižných miniatúr, dosiahol obdivuhodne jednotiaci účinok celej miniatúry pomocou damaskovania plôch štítu erbu a zeleného neutrálneho pozadia. Výtvarný účinok umocnilo orámovanie miniatúry zlatým pásom, mnohofarebnými kvetmi a rastlinnými rozvilinami (ornamentálnymi motívmi akantových listov a úponkov) v jej rohoch.
Zaujímavosťou na listine je skutočnosť, že v pravom dolnom rohu je namaľovaný aj erb vtedajšieho richtára mesta Jána (Johanesa) Hebenstreyta. Niektorí autori sa mylne domnievajú, že bol autorom miniatúry. V období vrcholnej heraldiky bolo autorstvo miniatúry zásadne anonymné, v neskorších storočiach maliari umiestňovali svoje podpisy alebo iniciálky priamo na miniatúru, aj to len zriedkavo. Hebenstreyt však mohol byť iniciátorom vydania druhej erbovej listiny pre mesto Košice, aj keď nebol priamo žiadateľom o vydanie dokumentu a v listine sa ani nespomína.
Snaha o dokonalosť
Vývoj erbu mesta Košice sa nezastavil ani po vydaní druhej erbovej listiny. Mešťania sa aj naďalej snažili dosiahnuť jeho dokonalosť. Ďalším krokom bolo získanie tretej erbovej listiny 7. februára 1453. Uhorský kráľ Ladislav V. ňou pridal na vrchný okraj štítu zlatú listovú korunu a zmenil poradie farieb v dolnom poli štítu, ako aj farbu šatu anjela. Mestu Košice povolil používanie upraveného erbu na ľubovoľnej pečati a tiež používanie červeného pečatného vosku.
Štvrtá listina
Celý vývoj erbu mesta Košice sa zavŕšil 8. decembra 1502. V tento deň dostalo mesto poslednú, štvrtú erbovú listinu. Vladislav II. ňou pôvodný, na dve časti delený štít, rozdelil na štyri polia. Hlava štítu nezmenil, vytvoril však jeho pätu, do ktorej vložil časť erbu svojej manželky Anny. Stred rozštiepil napoly. Pravú polovicu nezmenil, avšak do ľavej polovice pridal polovicu striebornej poľskej orlice. Na vrchný okraj štítu, z ktorého odstránil zlatú listovú korunu, pridal dve korunované prilby s klenotmi a so strieborno-červenými prikrývadlami.
Unikátne mesto
Vladislavom udelený erb zo začiatku 16. storočia výrazne svedčí o tom, že erb už nemá praktickú funkciu. Iba táto okolnosť umožnila, aby sa nad štít erbu mesta dostali súčasti erbu, ktoré v predchádzajúcom období patrili iba fyzickým osobám.
Vývoj erbu mesta Košice je významným príspevkom pre dejiny uhorskej i európskej mestskej heraldiky. Mesto Košice je jedinečné nielen tým, že má najstaršiu zachovanú mestskú erbovú listinu v Európe, ale aj tým, že v priebehu 133 rokov dostalo až štyri erbové listiny.
Martin Bartoš
Archív mesta Košice
Foto: Archív mesta Košice
