Presne pred 25 rokmi, 7. mája 1998, v rámci osláv Dňa mesta sprístupnili verejnosti po rozsiahlej rekonštrukcii Historickú radnicu na Hlavnej ulici v Košiciach. Jej reprezentatívne priestory, vrátane bývalej kinosály, slúžia nielen na stretnutia s významnými návštevníkmi Košíc, ale aj na organizovanie množstva kultúrnych a spoločenských podujatí. Aj počas tohtoročných mestských osláv si v nej prebrali ocenenia osobnosti Košíc, ktoré významnou mierou prispeli k ich rozvoju a šíreniu dobrého mena nášho mesta doma i v zahraničí.
Pôvodná radnica mesta od stredoveku stála na mieste dnešného Štátneho divadla. Budova však vyhorela počas katastrofálneho požiaru mesta v apríli 1556. Magistrát mesta sa po požiari presťahoval do domu, ktorý stál na mieste severnej polovice dnešnej historickej radnice. Mestu ho v roku 1508 spolu s ďalšími majetkami daroval košický rodák Juraj Szathmáry, v tom čase päťkostolský biskup, ktorý si týmto spôsobom zabezpečil slávenie zádušných omší na pamiatku svojich predkov. V roku 1625 mesto odkúpilo za 1050 zlatých aj časť susedného domu od Judity Leövyovej, vdovy Petra Orgovanyho, a jej rodiny. Hoci bola stará radnica obnovená, radní sa do nej už nikdy nevrátili a v roku 1754 mesto nariadilo jej zbúranie.
V roku 1779 sa mestská rada rozhodla zrekonštruovať budovu radnice podľa návrhu košického staviteľa Ľudovíta Scheidlera. Stavebná kancelária Dvorskej komory v Bratislave tento návrh zamietla a za architekta novej radnice určila komorského staviteľa Johanna Landera, ktorý navrhol neporovnateľne veľkolepejšiu budovu v klasicistickom slohu s neskorobarokovými prvkami.
Sochy a maľby
Autormi sochárskej výzdoby radnice boli jasovský sochár Ján Anton Krauss a kamenár Antonio Ferrari. Krausovi mesto zadalo urobiť šesť kamenných sôch na priečelí radnice a dve sochy putti na zlomoch hlavného schodiska, Ferrari vyhotovil balustrádu. Je zaujímavé, že mesto v tympanóne ponechalo chybne vytesaný erb a nežiadalo jeho opravu.
Začiatkom 20. storočia boli sochy v zlom stave, avšak ich opravu zabrzdilo vypuknutie 1. svetovej vojny. Sochy vidíme na radnici ešte v júni 1919 pri vyhlásení Slovenskej republiky rád, no na dobovej pohľadnici z roku 1925 už nie sú. Sochy, aj keď nie všetky, sa na novú balustrádu vrátili začiatkom mája 1999, kedy boli osadené dve amfory a dve dvojmetrové plastiky z umelého kameňa – Alegória justície a Alegória vojenskej moci mesta, ktorých autorom bol akademický sochár Arpád Račko. Ďalšie štyri sochy boli osadené v nasledujúcich rokoch (Alegórie kultúry, hojnosti a úradnej moci a tiež kráľ Ľudovít Veľký).
Autorom maliarskej výzdoby interiéru radnice bol Erazmus Schrött, ktorý študoval na viedenskej akadémii a v Košiciach býval od roku 1780. Ako sa dozvedáme zo zmluvy uzavretej dňa 11. júla 1780, maliar sa zaviazal za sumu 1200 zlatých vymaľovať tri miestnosti na poschodí a schodisko, pričom zmluva obsahovala aj tematický obsah jednotlivých malieb.
Generálna oprava
V 19. storočí prešla radnica generálnou opravou, ktorá zmenila slohový tvar južnej časti objektu. Boli tiež dostavané dvorné krídla tak, že došlo k spojeniu s budovou na Kováčskej ulici č. 20, v ktorej od roku 1881 sídli Archív mesta Košice. V tejto podobe potom radnica slúžila ako sídlo magistrátu až do roku 1925, kedy sa mestský aparát presťahoval do priestrannejšej a modernejšej budovy bývalého notárskeho náukobehu (dnes Hviezdoslavova ul. č. 7), kde sídlil až do prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia s prestávkou v r. 1938 – 1945, kedy sídlil vo východnej polovici budovy riaditeľstva Košicko-bohumínskej dráhy (dnes Gorkého ul. č. 2).
Knižnica a slávne kino
Po odsťahovaní magistrátu neostala stará radničná budova dlho nepoužívaná. Už v roku 1926 vznikol plán presťahovať do jej priestorov Mestskú verejnú knižnicu. Sťahovanie sa uskutočnilo v roku 1927 a už v nasledujúci rok bola knižnica otvorená pre verejnosť.
Na konci roka 1926 sa začala aj výstavba kina Forum (neskôr Capitol, Palota a Slovan) vo dvore radnice, pri ktorej bola zbúraná časť jej dvorných krídel. Autorom projektu bol známy košický architekt Ľudovít Oelschläger. Po jeho dokončení v roku 1927 bolo nové košické kino v tlači prezentované ako najmodernejšie a najdokonalejšie “divadlo pohyblivých obrázkov” v celom Československu. Svojmu pôvodnému účelu slúžilo do roku 1996. Dnes je v bývalom slávnom kine veľká sála historickej radnice.
Rozsiahla rekonštrukcia
V roku 1995 došlo k navráteniu budovy starej radnice do majetku mesta. Keďže z priestorových dôvodov nemohla stará radnica pojať celý magistrát, od samého začiatku sa uvažovalo, že tu bude sídliť len primátor a jeho námestníci. Rozsiahla rekonštrukcia historickej radnice sa začala v roku 1996 z iniciatívy vtedajšieho primátora mesta Košice Rudolfa Schustera. Stavebné práce realizovali podľa projektov Ing. arch. Pavla Merjavého, reštaurátorské práce robila Alžbeta Morawska z Krakova. Zrekonštruované priestory bolo potrebné zariadiť náležitým nábytkom, k čomu prispelo Východoslovenské múzeum v Košiciach, od ktorého si mesto požičalo dobový nábytok a obrazy. Ako výpožička sa na radnicu vrátili aj niektoré kusy, ktoré pochádzali ešte z pôvodného zariadenia radnice. Zrekonštruovaná radničná budova sa napokon 7. mája 1998 dočkala otvorenia pre verejnosť počas osláv Dňa mesta Košice. A svoje brány otvára aj naďalej.
Martin Bartoš, Archív mesta Košice
Foto: Archív mesta Košice
