V úvodnej časti nášho historického seriálu sme sa venovali prvopočiatkom mestskej hromadnej dopravy (MHD) v Košiciach. Jej zrod sa viaže k dátumu 14. máj 1891, kedy Ministerstvo obchodu v Budapešti povolilo výstavbu konskej pouličnej koľajovej železnice. O rok neskôr začala konskú dopravu postupne nahrádzať parná trakcia.
V októbri 1909 predložila mestu svoju ponuku firma Gesselschaft für Bau und Betrieb von Eisenbahnen, Henning Hartwich & Co. (Spoločnosť pre výstavbu a prevádzku železníc, Henning Hartwich & Co.).
Od mesta žiadala koncesiu na prestavbu pôvodnej pouličnej parnej železnice na elektrickú. Počítalo sa s investíciami v celkovej výške 1,6 milióna korún. Na základe nariadenia mestskej rady bol určený konečný termín podania ponúk na výstavbu elektrickej pouličnej železnice na 15. apríl 1910. Prišli štyri ponuky. Ponuka firmy Ganz bola posúdená ako neprijateľná a na ďalšie rokovania nevhodná, zvyšné dve spoločnosti svoje ponuky nakoniec stiahli.
Valné zhromaždenie mesta schválilo 14. mája 1910 ponuku berlínskej firmy Henning Hartwich & Co., 1. júla bola schválená aj dotácia na prevádzku vo výške 27-tisíc korún ročne. Zmluva medzi mestom a firmou bola uzavretá na 60 rokov s tým, že v roku 1973 (t. j. po uplynutí tejto doby) celá infraštruktúra, vozidlový park a majetok spoločnosti prejdú do výhradného majetku mesta bez nároku zaplatenia protihodnoty. Ministerstvo obchodu v Budapešti túto zmluvu schválilo 10. októbra 1912 a následne zaregistrovalo spoločnosť s názvom Kassai villamos közúti vasút, r. t. , (Košické elektrické pouličné železnice, a. s. – ďalej KVKV).
Na základe zmluvy a výnosu ministerstva obchodu pristúpila berlínska firma k výstavbe tratí. Prvou z nich bola trať od Železničnej stanice cez Hlavnú ulicu, Ul. Zsigmonda Bubicsa (Komenského ulica) po Čermeľ
(Csermely-vonal / Čermeľská linka, resp. Fő-vonal / Hlavná linka). Druhou bola trať od Alžbetinho námestia (Námestie osloboditeľov), cez Peštiansku ulicu (Južná tr.), popri Franckovej továrni (blízko dnešnej zastávky Ryba) po cintorín (Temetői-vonal / linka na cintorín). Tretia trať viedla od Alžbetinho námestia (Nám. osloboditeľov) cez Alžbetinu okružnú (Štúrova ul.), Bethlenovu okružnú (Kuzmányho ul.) – Tabakovú ulicu (Strojárenská ul.) po Námestie Františka Jozefa (Nám. Maratónu mieru) (Bethlen-körúti körvonal / okružná linka po Bethlenovej okr.).
Dňa 24. januára 1913 požiadala spoločnosť KVKV mesto Košice, aby na tých uliciach, kadiaľ povedie električka, vyznačilo miesta určené na skladovanie materiálu. V tom čase už budovali areál KVKV s vozovňou pri železničnej stanici…
Vzácna pohľadnica (titulná foto) z roku 1906 zachytáva výstavbu trate na Hlavnej ulici.
Zdroj: Tatranský, A.: Košické koľaje 1891 – 2004
Foto: Skalnik a syn (zdroj: archív Východoslovenského múzea)
