Podľa prieskumu Európskej komisie sú Košičania so životom vo svojom meste spokojnejší ako Bratislavčania
Európska komisia zverejnila koncom minulého roka v rámci Európskeho týždňa regiónov a miest správu o výsledkoch v poradí piateho prieskumu, ktorý najvyšší výkonný orgán Európskej únie organizuje od roku 2004 každé štyri roky. Prieskum venovaný kvalite života, ktorý komisia organizovala v roku 2019, vychádza z rozhovorov s viac ako 58-tisíc respondentmi z 83 miest členských štátov EÚ, Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko), Veľkej Británie, západného Balkánu a Turecka. V každom z miest odpovedalo na otázky 700 občanov.
Stopercentná spokojnosť v Zürichu
Podľa výsledkov až 90 % Európanov je spokojných so životom v meste, v ktorom žijú. Jedným zo záverov je, že kvalita života vo východoeurópskych mestách sa od posledného prieskumu v roku 2016 výrazne zlepšila a približuje sa severoeurópskym mestám, ktoré tradične v tomto prieskume vedú. Respondenti odpovedali na otázky z oblasti služieb a vybavenia mesta, ekonomiky, životného prostredia, verejnej dopravy, bezpečnosti, samosprávy či inklúzie, vyjadrili tiež svoju celkovú spokojnosť so životom v ich meste.
Za stopercentne vhodné miesto pre život určili respondenti švajčiarsky Zürich, najmenej spokojní boli v tomto smere obyvatelia Istanbulu. Najspokojnejší so svojím mestom boli ľudia žijúci v Kodani, najmenej spokojní zas Belehradčania.
Zaujímavým zistením je, že až 9 z 10 obyvateľov európskych miest je spokojných so životom vo svojom meste – s jeho verejnou správou, zelenými plochami či verejnou dopravou. Mnohí mestskí obyvatelia však pociťujú nedostatok pracovných miest a bývania, iba 2 z 5 opýtaných si myslia, že je ľahké nájsť si prácu v ich meste. Ďalší sa zase necítia bezpečne, keď sa v noci presúvajú po meste sami.
Ako sú na tom Bratislava a Košice?
Prieskum sa na Slovensku týkal Bratislavy a Košíc, kde kvalitu života hodnotilo spolu 1 400 respondentov.
Z ich odpovedí vyplýva, že 92,5 % respondentov je spokojných so životom v Bratislave a ešte viac – 94,5% je spokojných s kvalitou života v Košiciach. Hlavné mesto hodnotí 93 % opýtaných ako celkovo dobré miesto na život, no ešte väčšia spokojnosť je u Košičanov – až 95 % respondentov odpovedalo kladne. Košičania sú v porovnaní s Bratislavčanmi oveľa viac spokojní s čistotou, zeleňou, cenovou dostupnosťou bývania či zdravotnou starostlivosťou. Obyvatelia Košíc sú podľa prieskumu spokojnejší aj s kultúrnymi a športovými možnosťami. Približne vyrovnaná je spokojnosť obyvateľov oboch miest s kvalitou ovzdušia, hlučnosťou a cenovou dostupnosťou mestskej hromadnej dopravy. Bratislavčania sú podstatne viac spokojní s pracovnými príležitosťami, spokojnejší sú aj s úrovňou verejnej dopravy a bezpečnosťou.
Košičania o Košiciach
- Čo vás teší na živote v našom meste?
- Čo vám v Košiciach chýba, čo by ste radi zmenili?
Andrej Šteiner, Karpatský rozvojový inštitút
- Košice majú takmer všetko, čo očakávam od mesta, v ktorom chcem žiť. Nie sú malé, ale ani veľké. Sú tu dostatočné možnosti na rekreačné, športové, sociálne a kultúrne vyžitie, sú dopravne dostupné, ale zase nie až tak veľmi, aby tu vznikal „pretlak“ turistov a biznisu. Navyše, košická, ešte stále tolerantná atmosféra je neporovnateľná s inými mestami na Slovensku zrovnateľnej veľkosti. Jednoducho som košický patriot.
- Ako človek, ktorý sa rozvojom miest a obcí profesionálne zaoberá, obrovský potenciál rozvoja vidím v myšlienke „zeleného mesta“. Slovo „zelené“ musí však byť interpretované omnoho širšie, nielen, napríklad, ako výsadba stromov, vytváranie zelených striech či šetrenie vodou. Slovo “zelené” musí byť symbolom zmeny prístupu k rozvoju mesta, k vytváraniu prostredia, v ktorom žijeme. Merať by sa to nemalo cez HDP, ale cez úroveň šťastia ľudí žijúcich či pôsobiacich v Košiciach
Jarmila Uhríková, riaditeľka SOŠ filmová
- Košice sú podľa mňa skvelým miestom pre život, sú také – akurát. Milujem staré mesto, romantické uličky, tajomné zákutia, rozkvitnuté parky, fontány, architektúru, divadlo, galérie, kaviarničky a krčmičky a, samozrejme, Košičanov. Je príjemné sa len tak prejsť mestom a stretnúť kopec známych, lebo v akurátnom meste sa to dá. Výnimočný je na Košiciach jeho genius loci, ktorý je potrebné zažiť a precítiť.
- Čo mi v Košiciach chýba? Luxembursko, v ktorom žije naša dcéra. V Luxembursku je všade poriadok, upravené verejné priestranstvá, cesty sú výborné, myslí a pracuje sa tu pre ľudí, ktorí v meste žijú. Mestská doprava je pre všetkých zadarmo… Ideálom je mesto, v ktorom sa vedia tí, čo spravujú veci verejné, povzniesť nad osobné záujmy a žabomyšie vojny sú neznámym pojmom. Mojou víziou je mesto, ktoré s úctou a s rešpektom pristupuje k svojim obyvateľom, mesto plné ľudí, ktorí tu radi žijú a vždy sa s láskou vracajú domov – do Košíc.
Ján Krcho, Fakulta umení, Technická univerzita
- Tu som sa narodil (v dome, ktorý dal postaviť pradedo), tu som začal vnímať veci, formy a architektúru okolo seba. Hodnotu Košíc, mesta a jeho architektúry som paradoxne začal vnímať, až keď som dlhodobejšie býval v inom meste a keď som už videl aj to, čo všetko zaniká, ako sa jeho duch stráca. Dnes je pre mňa mesto viac objektom skúmania a mnohých prekvapení z toho, čo všetko ešte ukrýva a aké bolo v minulosti rôznorodé alebo rôznofarebné.
- Privítal by som veľa ďalších korektne obnovených starých domov – pamiatok, do ktorých by sa vrátil bežný, normálny život so všetkými funkciami a zariadeniami, ktoré k tomu patria. Dobré by bolo prestať s architektonickými intervenciami, z ktorých je evidentné, že miesto primeraného architektonického konceptu, vychádzajúceho z daností miesta, sú výsledkom nezmyselne prehnaného, arogantného biznis plánu, bezohľadne devastujú prostredie a prinášajú novú záťaž pre historické jadro.
Igor Timko, líder skupiny No Name
- Košice sú dostatočne veľkým mestom na celý život a dostatočne malým na zachovanie si súkromia. Sme blízko Tatier, máme letisko, neuveriteľné centrum, ktorého súčasťou sú Košičania a nie iba turisti, ako napríklad na Václaváku v Prahe. Skutočne si myslím, že spokojnosť, ktorou oplývajú Košičania, hovorí sama za seba.
- Zakaždým, keď sme sa v čase pred koronou vracali domov lietadlom, videli sme z nadhľadu množstvo rovných panelákových striech. Tie by sa dali nádherne zazelenať. Verím, že by sme takto dokázali zadržiavať vodu a zároveň znížiť teplotu v meste počas letných horúčav. Čo sa týka dopravy, bicykel by som uprednostnil pred všetkými ostatnými dopravnými prostriedkami. Zažili sme to s rodinou v Kodani, nie je to žiaden zázrak, len rozumná stratégia mesta
Karol Voleman, kníhkupectvo Artforum
- Do Košíc som sa v roku 1994 dobrovoľne presťahoval z rodného Zvolena. Toto mesto má svojskú, uvoľnenú atmosféru. Na živote v Košiciach sa mi páči, že nie sú ani veľké, ale ani príliš malé, oceňujem blízkosť lesov, úžasné centrum, ktoré je jednoznačne definované severo-južnou Hlavnou ulicou a obklopuje ho systém sídlisk – je to také prehľadné, usporiadané.
- Chýba mi cyklistická prepojenosť centra s perifériou, trasa z Košíc na Ružín popri Hornáde, nehovoriac o cyklodiaľnici Košice – Prešov. Nepáči sa mi čoraz agresívnejšie hospodárenie v košických lesoch, kde nenávratne miznú vzácne časti starých porastov. Najväčšie obavy vo mne vzbudzuje projekt ťažby uránu či posledne „vzácnych zemín”, ktorý sa pravidelne v rôznych obmenách vracia na Jahodnú. Ak si zničíme lesy a otrávime vodu, život v Košiciach sa stane neznesiteľným.
Anna Koptová, Nadácia Dobrá víla Kesaj
- Keď hovorím o Košiciach, mám na mysli multietnický vibrujúci priestor, v ktorom sme našli empatických, múdrych a moderných ľudí. Aj preto sme v tomto meste mohli realizovať neštandardné projekty presahujúce hranice mesta, regiónu, krajiny. Spomeniem len prvé rómske profesionálne divadlo, tri stredné školy, v ktorých sa maturuje z predmetu rómsky jazyk, základnú školu s vyučovaním rómskeho jazyka. Sú to veci, ktoré ovplyvňujú kvalitu etnického spolunažívania nielen na Slovensku.
- Mrzí ma nešťastné a neslávne sídlisko Luník IX. Tu by sa žiadala a vyžadovala adresná zodpovednosť predstaviteľov štátnych, verejnoprávnych a politických subjektov, ktorí by chceli a aj dokázali bez postranných zištných úmyslov spolupracovať na realizácii projektov zaručujúcich rast Košíc ako moderného multietnického európskeho mesta.
Ladislav Valanský, lekár UNLP
- Teší ma rodinná atmosféra a patriotizmus domácich, ktorí vytvárajú príjemné prostredie na prácu a oddych v prekrásnom blízkom aj širokom okolí mesta plnom zelene, vodných plôch a rieky Hornád. Výnimočnosť mesta pramení z jeho minulosti, z úcty k vzdelanosti, kultúre a tolerancii.
- Najväčší potenciál rozvoja vidím v realizácii dávneho konceptu karpatského euroregiónu s mestom Košice ako jeho centrom, ktoré spĺňa základný predpoklad – medzinárodné letisko. Otravuje nás nekonečné množstvo bilbordov, ktoré znemožňujú potešiť sa krásnou zeleňou v intraviláne i v extraviláne mesta. Trápi nás neskutočne nekvalitná oprava výtlkov, všadeprítomné odpadky, odkladanie zavedenia integrovanej dopravy.
Júlia Zelená, výtvarníčka
- Košice sú veľkosťou veľmi príjemné na život. Sú obkolesené prírodou, veľmi rýchlo sa viete dostať z mesta do okolitých lesov. Za normálneho stavu je tu veľa možností tráviť voľný čas v centrách od nezávislej kultúry až po mainstream, v parkoch plných zelene…
- Nielen mne veľmi chýba sieť cyklochodníkov či už priamo v meste, alebo aj v okolí – bolo by vhodné konečne prepojiť Košice s Alpinkou. Keďže bývam na severe, mrzia ma nevyužité priestory na poschodiach starých obchodných centier Beta a Mier, nepochopiteľne nevyužitá betónová plocha pred obchodným centrom Mier, chodníky vo veľmi zlom stave v niektorých mestských častiach. Kvitujem, že na odstraňovaní niektorých nedostatkov sa pracuje…
Branislav Koniar, Progress Promotion
- Ako rodeného Košičana ma teší, že nie iba my, ale i mnohí návštevníci mesta sa v ňom cítia dobre. Vnímajú jeho osobitú atmosféru a v čase pred koronakrízou sme si spolu mohli dopriať aj veľmi pestrý spoločenský život, ktorý nepochybne dotváral príťažlivý kolorit mesta, ktorý nedevastujú neduhy skutočných veľkomiest.
- Nepáči sa mi, ako rozvoj mesta brzdia nekonečné občianske petície. Každý by chcel žiť vo fungujúcom meste, ale jeho rozvoj nech sa realizuje kdekoľvek inde, len nie pod jeho balkónom. Keby takto rozmýšľali naši predkovia, možno by sme doteraz nemali električkové trate či iné všetkým slúžiace stavby.
Mikuláš Jesenský
Titulná foto: Miroslav Vacula
Článok bol uverejnený v mesačníku V skratke/máj 2021..
