Košickému advokátovi Mikulášovi Gaškovi a majiteľovi obchodu s koreninami, kávou a čajom Štefanovi Vrancsikovi sa podarilo počas 2. svetovej vojny zhromaždiť a zachovať prísne tajné informácie o transportoch Židov do vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau pri mestečku Osvienčim.
Šesť miliónov ľudí z radov židovského obyvateľstva prišlo o život počas 2. svetovej vojny v nacistických koncentračných táboroch. Minulý mesiac si demokratický svet pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. januára. V ten deň v roku 1945 Červená armáda oslobodila najväčší vyhladzovací tábor.
Vlaky smrti
Pred 78 rokmi, od 14. mája do 20. júla 1944, deportovali cez Košice do koncentračného tábora Osvienčim v 137 transportoch 401 439 Židov z územia vtedajšieho Maďarska. Z nášho mesta vypravili od 16. mája do 3. júna toho istého roku päť transportov s 15 707 židovskými obyvateľmi Košíc a okolia. Prežila len hŕstka.
Nesmierne cenné svedectvo o vlakoch smrti sa zachovalo len vďaka dvom Košičanom – advokátovi Mikulášovi Gaškovi a obchodníkovi Istvánovi Vrancsikovi, ktorí v ohrození života prísne tajné informácie zozbierali a uchovávali. Obom Košičanom odhalili 21. mája 2014 na budove Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach pamätnú tabuľu.
Tajná operácia
Podľa oficiálnej fašistickej propagandy maďarských Židov presídľovali do ríše na prácu. Transporty celých rodín, vrátane starých ľudí a detí, vysvetľovali humánnosťou režimu, ktorý bral ohľad na silné rodinné putá, pre Židov také typické.
„O programe vyhladenia Židov na území Maďarska, ku ktorému po Viedenskej arbritráži patrilo aj južné Slovensko, vrátane Košíc, vedeli len špičky gestapa, SS a SD,“ tvrdí jeden z najuznávanejších svetových odborníkov na holokaust, historik Szabolcs Szita z Budapešti.
Profesor Szita prirovnáva hrdinský čin oboch Košičanov a výpovednú hodnotu zoznamu transportov, ktorý vypracovali a zachovali, k Osvienčinským protokolom Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorým sa podarilo z koncentračného tábora ujsť. Ako prví podali svedectvo o zverstvách v Auschwitzi.
„Obaja Košičania si zaslúžia si úctu a pokoru. Keby im na to prišli, spolu so svojimi rodinami by skončili rovnako ako obete holokaustu – v táboroch smrti.“
Vrancsikov zoznam
Čo viedlo dvojicu Košičanov aby zaznamenali časť najtragickejšej kapitol v dejinách ľudstva?
„Chcel som poznať ďalší osud týchto ľudí, preto som začal pátrať po dôveryhodnej osobe. Mal som šťastie, pretože môj dobrý známy István Vrancsik, majiteľ obchodu s korením na Ulici Lajosa Kossutha (v súčasnosti Mlynská ulica), slúžil na miestnom vojenskom železničnom veliteľstve,“ píše Mikuláš Gaško vo svojich pamätiach.
Ako ďalej uvádza, István Vrancsik tajne opisoval údaje z výkazov Vojenského veliteľstva košickej Železničnej stanice. Vlaky smrti je názov jednej zo štrnástich kapitol knihy spomienok Mikuláša Gaška na vojnové roky v Košiciach. Jej súčasťou je aj úplný Vrancsikov zoznam transportov z Maďarska.
Záväzok voči otcovi
Útla trojjazyčná knižka s obrovskou faktografickou a historickou výpovednou hodnotou vyšla 31 rokov po autorovej smrti pod názvom Nad úkrytom.
„Svokor diktoval spomienky svojej dcére Agneši začiatkom roku 1983. Akoby cítil, že je to jeho posledná príležitosť. Žiaľ, v októbri toho istého roku zomrel,“ spomína v rozhovore, ktorý sme robili pri príležitosti vydania memoárov v roku 2014, nevesta Mikuláša Gaška Jana Gašková. Zomrela koncom minulého roku.
Knižného vydania sa nedočkal ani jej manžel Adam Gaško. Otcove texty preložil z maďarčiny do slovenčiny a angličtiny, doplnil ich poznámkami, snažil sa nájsť vydavateľa.
„Bol to jeho životný cieľ, záväzok voči otcovi. Žiaľ, nepochodil ani tam, kde by sa pomoc dala najviac očakávať,“ spomína cez slzy Jana Gašková.
Advokát Mikuláš Gaško. Zdroj: Archív rodiny Gaškovcov
Náhoda
Tomáš Lang sa systematicky venuje dejinám holokaustu a záchrane kultúrneho dedičstva Židov na Slovensku. Bol iniciátorom a editorom vydania jedinečných spomienok Mikuláša Gaška.
„Dôležitú úlohu zohrala náhoda. Vďaka košickým priateľom som sa dostal do kontaktu s Adamom Gaškom. Zaujímalo ma, ako vznikol takzvaný Vrancsikov zoznam a ako sa dostal do druhého vydania monumentálneho diela popredného historika holokaustu Randolpha Brahama Politika genocídy – Holokaust v Maďarsku. Zoznamy som poznal z tohto vydania a odvolával som sa na ne vo svojich prácach. A tu sa naskytla príležitosť dostať sa priamo k zdroju. Tak sa začalo dvojročné úsilie vydať rukopis,“ spomína T. Lang. Vrancsikov zoznam je podľa T. Langa výnimočný nielen svojou informačnou a historiografickou hodnotou, ale aj okolnosťami, za akých vznikol.
„O priebehu deportácií Židov z vtedajšieho Maďarska bolo zakázané vyhotovovať akékoľvek zoznamy, zápisy či dokumentáciu o deportovaných. Porušenie zákazu bolo sankcionované prísnymi trestami pre „páchateľa“ aj pre jeho rodinu. V tomto prostredí osobného ohrozenia seba a svojich rodín Mikuláš Gaško a Štefan Vrancsik zachovali jedinečné svedectvo pre budúce generácie.“ Knihu spomienok nakoniec vydala Slovenská advokátska komora.
Záchrana
Zbieranie informácií o transportoch smrti nebola jedinou aktivitou Mikuláša Gaška. Keď sa dozvedel, že sľuby o pracovnom nasadení Židov v Nemecku a jeho satelitoch a o zachovaní rodín sú len falošnou fašistickou propagandou na zakrytie „konečného riešenia židovskej otázky“, začal konať.
Vďaka svojmu postaveniu, kontaktom a árijskému pôvodu sa mu podarilo zachrániť desiatky košických Židov pred takmer istou smrťou. Vybavoval pre nich falošné doklady, pomáhal im finančne, ako advokát obhajoval ich práva.
Neváhal ukrývať prenasledovaných Židov u známych v Budapešti, ale aj vo vlastnom byte. Riskoval pritom nielen svoju kariéru, ale aj život celej rodiny. Na jeseň 1944 vyvesil na vchode do advokátskej kancelárie oznam, že je dočasne uzavretá. Zriadil v nej úkryt…
„Môj svokor bol nesmierne vzdelaný, húževnatý, rozvážny človek s extrémne vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť, úžasný humanista, ktorý sa dokázal pre druhých aj za cenu rizika doslova obetovať,“ spomína Jana Gašková.
Mikuláš Jesenský
Titulná foto: Mikuláš Gaško s manželkou Juditou a deťmi Adamom (hore), Agnesou (dole) a Ester (vpravo).
Zdroj: Archív rodiny Gaškovcov
