Dejiny prvej verejnej knižnice v Košiciach sú i dejinami knihovníctva v meste Košice. Jej počiatky siahajú do 17. storočia, do obdobia vzniku Košickej univerzity (Universitas Cassoviensis), ktorú v roku 1657 založil jágerský biskup Benedikt Kisdy. Zakladateľ univerzity daroval vzdelávacej inštitúcii pri je vzniku aj väčší počet kníh, ktorý sa stal základom knižnice.
Po presťahovaní univerzity do Budína a zriadení Kráľovskej právnickej akadémie v Košiciach sa jej fond presunul pod túto inštitúciu a ako akademická knižnica sa rozvíjala až do roku 1923, keď došlo k zrušeniu akadémie.
Boj o zachovanie
Práve vtedy sa začal boj o zachovanie knižnice v Košiciach…
Snahy o jej presťahovanie do Bratislavy narazili na odpor obyvateľov mesta ako aj jej vrcholných predstaviteľov. Dňa 4. januára 1924 adresoval starosta Košíc Pavol Novák list Ministerstvu školstva a národnej osvety, Ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska a županovi Župy Košickej, v ktorom jasne formuloval potrebu ponechať knižnicu bývalej Právnickej akadémie v Košiciach a prispieť na jej rozvoj a rozšírenie. V liste sa odvolával na uznesenia mestského zastupiteľstva, ktoré už v novembri 1923 deklarovalo nevyhnutnú potrebu mať v Košiciach knižnicu dostupnú širokej verejnosti: „Celé obecenstvo mesta Košíc očakáva s napnutím konečne definitívne rozhodnutie ministerstva,“ píše sa v liste.
Snahy o zachovanie knižnice a jej plné sprístupnenie verejnosti boli napokon úspešné a práve rok 1924 znamenal začiatok jej pôsobenia ako prvej a jedinej verejnej knižnice v meste Košice.
Sťahovanie
Za sto rokov pôsobenia zmenila knižnica svoje sídlo niekoľkokrát. Z pôvodných priestorov na Kováčskej ulici, ktoré už kapacitne nevyhovovali jej potrebám, sa presťahovala do priestorov starej radnice na Hlavnej ulici, kde pôsobila od roku 1928 až do roku 1996.
Už pri svojom otvorení mala knižnica takmer 48 000 kníh, fungovala v nej študovňa a čitáreň, ktoré našli svoje miesto v bývalých zasadacích sieňach mestskej rady.
Prvým riaditeľom knižnice bol Dr. Emil Černay, ktorý sa výrazne pričinil o zachovanie, sťahovanie a počiatočný rozvoj knižnice. Medzi jej čitateľmi boli napríklad aj významní košickí umelci Ľudovít Feld, Eugen Krón či František Foltýn, historici Vojtech Wick a Lajos Kemény, či rodina Halmiovcov.
Delenie
V priebehu rokov menila knižnica svoj názov a menilo sa i zloženie jej fondu. Po roku 1945 sa z Verejnej mestskej knižnice stala Krajská ľudová knižnica. V roku 1952 bola zriadená Štátna vedecká knižnica a tá po svojom vzniku prevzala fond bývalej Právnickej akadémie ako aj inú vedeckú literatúru.
K ďalšiemu deleniu došlo v roku 1955. V celom Československu mala vzniknúť sieť špeciálnych knižníc pre deti a mládež. Napokon vznikla jediná, práve v Košiciach, a to odčlenením detského oddelenia Krajskej ľudovej knižnice.
Po takmer 70 rokoch v starej radnici sa knižnica presťahovala do súčasných priestorov – do budovy bývalej školy na Hviezdoslavovej 5 a súčasne do Barkóczyho paláca na Hlavnej 48.
Inovácie
Knižnica, ktorá nesie meno po významnom humanistickom básnikovi, diplomatovi, pedagógovi, richtárovi Košíc a knihovníkovi z prelomu 16. a 17. storočia Jánovi Bocatiovi, bola a aj je jednou z najväčších knižníc na Slovensku. Počas svojho storočného pôsobenia mala okrem hlavného sídla pobočky aj vo viacerých mestských častiach Košíc. Prvé pobočky vznikli už v roku 1932 v odľahlejších častiach mesta ako školské knižnice, no najrozšírenejšiu sieť mala v 80. rokoch s 22 pobočkami. Dnes knižnično-informačné služby poskytuje na 10 pracoviskách.
Verejná knižnica Jána Bocatia je stabilným partnerom mnohých inštitúcií, organizácií, miestnych samospráv i neziskového sektora v oblasti kultúry i vzdelávania. Sama zavádza mnohé inovácie a moderné prvky do poskytovaných služieb. Ako jediná na Slovensku prevádzkuje už 7. rok literárny e-magazín knihynadosah.sk. A ako jedna z mála knižníc na Slovensku zavádza aj inovatívne a moderné služby pre širokú verejnosť, ako je napr. knižnica vecí alebo knihobox, ktorý umožňuje prístup ku službám knižnice 24 hodín denne sedem dní v týždni. Knižničnú činnosť rozvíja a koordinuje ako krajská knižnica nielen v meste, ale aj v celom kraji.
Autor: Erika Palágyiová
Foto: Erika Palágyiová, fond VKJB
Sté výročie svojich novodobých dejín si knižnica pripomína v priebehu celého roka 2024 sériou podujatí pre širokú verejnosť. Pripravuje Deň s knižnicou, bohatý letný program a na jeseň jubilejnú interaktívnu výstavu. Všetky aktuálne informácie a podujatia nájdete na webe knižnice www.vkjb.sk a na jej sociálnych sieťach. (EP)
