Svet nám ležal v Dubaji pri nohách

Svet nám ležal v Dubaji pri nohách

Na Svetovej výstave EXPO 2021 v Dubaji vzbudila obrovský záujem laikov i odborníkov svetová premiéra prototypu športového automobilu MH2 na vodíkový pohon. Nielen výnimočným dizajnom, ale aj pohonom. Koncept superutomobilu pripravila spoločnosť Matador Group so Strojníckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). Za významné vedecké a pedagogické výsledky a úspechy fakulty, ktoré výrazne prispeli k propagácii mesta Košice v medzinárodnom priestore, udelilo mestské zastupiteľstvo dekanovi fakulty Dr.h.c. mult. prof. Ing. Jozefovi Živčákovi, PhD., MPH. najvyššie verejné ocenenie – Cenu mesta Košice v roku 2023.

Ako sa podieľala fakulta, na čele ktorej stojíte štvrtý rok, na tomto projekte?

Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Kolektív pod vedením profesora Tomáša Brestoviča navrhol, testoval a overil unikátny systém výroby, uskladnenia a energetického využitia vodíka ako pohonnej hmoty, jedinečný v rámci celého sveta. Strojnícka fakulta má mimoriadne vzťahy s podnikateľským sektorom takmer na celom svet. Hlavným partnerom pre nás bola firma Matador Group, ktorá s nami od začiatku spolupracuje. Naším spoločným cieľom je postaviť funkčné H2 auto.

Vývoju vodíkových technológií sa venujú špičkové svetové automobilky a laboratóriá. Čím sú výsledky vašej práce v porovnaní s nimi výnimočné?

Technológia, ktorú sme vyvinuli na našej fakulte, využíva vodík uskladnený v zásobníkoch z metalhydridových zliatin, ktorý sa spaľuje v palivovom článku a poháňa štyri elektromotory. Naše vodíkové nádrže sú v porovnaní s inými mimoriadne bezpečné vďaka tomu, že vodík je v nich pod nízkym tlakom, pričom bežne sa skladuje pod vysokým tlakom. Ďalšou výhodou je, že vedľajším produktom pri vodíku je para a nie oxid uhličitý.

Čo pre vás úspech v Dubaji znamená?

Viete, na svetové výstavy kategórie EXPO nechodia takzvané „béčka“. Tvrdím, že EXPO je olympiáda výskumu, kde preukazujete komplexné vedomosti, reprezentujete krajinu a vytvárate si obrovské kontakty, známosti ako aj podnikateľský goodwill. Technická univerzita v Košiciach, a teda jej Strojnícka fakulta, urobila obrovskú reklamu nielen Slovensku, ale aj mestu Košice. Myslím si, že nepreženiem, keď poviem, že svet nám ležal v Dubaji pri nohách.

Kto prejavil záujem o náš prototyp?

Dobrá otázka. Záujem prejavil každý, nielen ten, kto sa na výstave zúčastnil. Naša expozícia nás zaradila medzi top 10 krajín na svete, ktoré najviac zaujali návštevníkov. Sme krajinou s úžasnou technickou tradíciou a to sme využili aj v Dubaji. Pridali sme k tomu našu východniarsku pohostinnosť, diplomatickú rétoriku a výsledok ste mohli pozorovať v celom svete. Len tak mimochodom – počas prehliadok iných expozícií sa ma pýtali, odkiaľ sme. Keď sme povedali,  že zo Slovenska, reakcia bola všade rovnaká: „Ah, car!“

Kam sa posunul vývoj či výroba automobilu?

V súčasnej dobe sa pripravujeme na jedno z najväčších svetových podujatí v Monaku, kam sme dostali pozvánku od princa Alberta. Budú tam veľkí svetoví hráči zo segmentu super áut. Aktuálne pripravujeme konečnú verziu karosérie.

Zviezli ste sa už na prototype superautiaku?

Nie, ešte nie.  Ale už sa na to teším. Previezol som sa ale na prototype vodíkového autobusu. Vodíková technológia, ktorú sme použili v športovom automobile, bola verifikovaná práve na vodíkovom autobuse, ktorý sme vyvinuli s firmou Rošero, Spišská Nová Ves.

Dodajme, že aj ten bol súčasťou našej mimoriadne úspešnej expozície v Dubaji. Kedy je reálne očakávať tieto autobusy na našich cestách?

Autobus je v skúšobnej prevádzke, očakávame jeho skorú výrobu a nasadenie.

Od roku 2020 ste garantom vodíkových technológií na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, o rok neskôr ste založili na fakulte Centrum vodíkových technológií. O vodíku sa vedú medzi odborníkmi i laikmi vášnivé diskusie, či je vzhľadom na vysoké výrobné náklady pohonných jednotiek, možnosti výroby a uskladnenia naozaj prvkom budúcnosti. Váš názor?

Garantom uvedeného projektu som ako dekan, na strojníckej fakulte sa nám však podarilo vybudovať skvelý tím, ktorý sa profesionálne tomuto segmentu vo vedeckej oblasti venuje už 16 rokov – to je už celkom silne verifikovaná doba poznania.

Som rád, že sa nám podarilo nasadnúť do rozbehnutého vlaku v európskom i svetovom meradle. Myslím si, že do vodíkového výskumu vášne nepatria. Patrí sem odbornosť, súťaživosť, racionálne riešenia a pokora. Vodíkové technológie, podľa mňa, sú jednoznačne alternatívou budúcnosti.

Stáli ste pri zrode odboru biomedicínskeho inžinierstva na Slovensku, v rokoch 2002 až 2019 ste boli vedúcim katedry biomedicínskeho inžinierstva a merania. Ktoré z prakticky využiteľných inovatívnych zariadení, pomôcok a technologických postupov vám urobili najväčšiu radosť?

Žiaden človek, ani dekan, sám nič nedokáže. Máme za sebou excelentný výskum v oblasti implatnológie, venuje sa mu mladý ambiciózny kolektív, ktorého výsledok  je takmer 700 operačných výkonov a aplikácií. Mňa najviac teší, že celosvetovo prvý kraniálny, teda lebečný implantát bol vyvinutý a použitý tiež v Košiciach v spolupráci s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Iste, dnes je aj v tejto oblasti silná konkurencia, ale prvenstvo je naše.

Ako hodnotíte materiálne a finančné zázemie vedy a výskumu na Slovensku?

Slovensko je síce malá krajina, máme však skvelých vedcov, ktorí sú implementovaní v tzv. kamenných univerzitách. Vytvorili sme si akýsi vzájomný algoritmus vzťahov a pomoci. To však nestačí. Potrebovali by sme viac pochopenia a pomoci z rezortných ministerstiev a vládnych štruktúr. Ale pokiaľ budú najmä mladí ľudia zapálení pre výskum, veda na Slovensku nezahynie. Aj to je úloha nás, pedagógov.

Od skončenie štúdia na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej (dnes Technickej univerzity) v Košiciach pôsobíte na svojej alma mater ako pedagóg a vedecký pracovník. Vlani ste prevzali Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii popularizátor vedy. Kam sa za tie roky dostala slovenská veda?

Posunuli nás technológie, erudovaní vedeckí pracovníci a dynamika súčasnej doby. Aj výsledky našej fakulty sú dôkazom, že nikdy sa netreba vzdávať, aj keď nie každý deň je nedeľa. Dôležité je, čo viete a čomu veríte. To vám nikto nikdy nevezme. Potrebujeme však trochu viac sebavedomia a istoty.

Ste nositeľom 28 ocenení, počas tohtoročných osláv Dňa mesta ste prevzali najvyššie mestské ocenenie – Cenu mesta. Čo pre vás znamená?

Veľmi veľa. Som rodák od Bardejova, avšak v Košiciach žijem už 44 rokov. Rád sa Košicami chválim, lebo, ako zvyknem hovoriť, nie je to len druhé najväčšie mesto na Slovensku, ale aj hlavné mesto Východoslovenskej republiky. Ako som už spomínal, synergické usporiadanie vysokého školstva v interdisciplinárnom postavení a obrovská báza podnikateľského zázemia dáva strojníckej fakulte, hovorovo povedané, „chlieb náš každodenný“. Som hrdý na to, že Košice vytvorili takéto podmienky pre našu prácu, čo je vidieť v podobe výborného mena Košíc vo svete. Stará múdrosť hovorí, že služba pre iných je sloboda pre všetkých. Dá sa povedať, že dekompozícia tejto vety hovorí za všetko – mám tu svojich priateľov.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Dokázali sme na strojníckej fakulte vytvoriť jednu rodinu, ktorá pochopila poslanie vedy a techniky tejto doby. A práve to považujem za svoj najväčší úspech.

Mikuláš Jesenský

Foto: Miroslav Vacula

Odporúčame

TOP články