Narodila sa vo Svidníku, vyrastala v Michalovciach, no domov našla v Košiciach. Tu tvorí originálnu módu, ktorá pomáha ženám cítiť sa sebavedomejšie. Uznávajú ju až v ďalekej Číne a jej modely nosí aj Dagmar Havlová. Napriek tomu je skromná, ľudská, autentická. Ida Sándor oslavuje 15 rokov na scéne.
Pandémia koronavírusu ovplyvnila všetky oblasti spoločenského života vrátane kreatívneho priemyslu a podnikateľského prostredia. Ako sa dotkla teba a tvojej tvorby?
Pre nikoho to nie je ľahké obdobie. Na druhej strane, nebyť pandémie, asi by sa mi nepodarilo konečne dokončiť e-shop. Ako mnohí iní návrhári som aj ja začala šiť rúška a prednedávnom som dokončila mini home kolekciu. Ani pri tvorbe teplákových súprav som sa úplne nevzdala elegantného štýlu. Na tepláky som dala puky a navrhla som aj rôzne kombinovateľné mikiny a topy. Logo mi na ne vyšila značka Jakvysite.sk. Z tohto spojenia mám obrovskú radosť, pretože je pre mňa veľmi dôležité spolupracovať s miestnymi značkami a navzájom sa podporovať
Tvoje modely prezentujú viaceré známe dámy, spomeňme košickú herečku Zuzku Kanócz či Prešovčanku Gabiku Marcinkovú. Prečo si oslovila práve ich?
Opäť to súvisí s lokálpatriotizmom. Takisto je pre mňa dôležité, aby som si s danou osobou sadla ľudsky. V tomto smere veľmi dávam na prvý dojem a na svoj inštinkt. Doposiaľ bola moja voľba správna. So Zuzkou aj s Gabikou sme si okamžite sadli a spriatelili sme sa. Gabika moderovala moju módnu prehliadku v Kunsthalle, ktorou som oslávila 10 rokov tvorby. Pri tejto príležitosti som mala možnosť spolupracovať s ďalším mimoriadne talentovaným východniarom, hudobníkom a režisérom Lacom Rychtaríkom. Milujem spojenia, pri ktorých si nemusíme veľa vysvetľovať, a aj bez slov ide všetko super. Vtedy som oslovila aj známeho neonatológa, doktora Petra Krcha. Aj ja mám predčasne narodené dvojičky, a tak som chcela trošku spropagovať skvelú prácu košickej neonatológie. Jedno kolo módnej prehliadky predvádzali predčasne narodené detičky, čo bolo nielen pre mňa veľmi emotívne.
Ktoré ďalšie známe osobnosti patria medzi tvoje zákazníčky?
Doposiaľ som obliekla napríklad aj herečky Gabiku Škrabákovú a Luciu Hurajovú, speváčky Svetlanu Rymarenko a Linu Mayer či Vlastinu Svátkovú, slovenskú herečku a spisovateľku žijúcu v Prahe. Môj model spropagovala na Instagrame, a na základe toho ma oslovila Dagmar Havlová. Rok som obliekala Alenu Heribanovú do jej Anjelov strážnych, sedemkrát som mala tú česť šiť šaty na Ples v opere pre „Lady Euro“ Elenu Kohútikovú, prvú dámu slovenského bankovníctva. Konateľku spoločnosti Ness Košice Zuzanu Želinskú som obliekla na návštevu pani prezidentky Zuzany Čaputovej v Košiciach, a pokiaľ viem, zožala samé komplimenty, dokonca aj priamo od pani prezidentky. Nesmierne ma to potešilo. Avšak, prajem si, aby ma ľudia oslovovali na základe mojich modelov, nie na základe toho, kto ich nosí.
Dá sa konkurovať producentom tzv. Fast Fashion, teda rýchlej a lacnej módy?
Žiaľ, nie. O to viac si vážim ľudí, ktorí sa snažia podporiť lokálnych tvorcov. Niektoré moje klientky majú v šatníku stále nositeľné desaťročné kúsky. Netvorím módne výstrelky na jednu sezónu, ale udržateľnú módu, ktorá je nadčasová, ľahko kombinovateľná, z kvalitných materiálov a v neutrálnych farbách. Uvedomujem si, že nie každý si ju môže dovoliť, no som toho názoru, že je lepšie mať menej kvalitných kúskov, než skrine plné lacného a nekvalitného tovaru. Myslím si, že je potrebné budovať povedomie o Fast Fashion, ktorá spôsobuje tony odpadu, zaťažuje planétu, nehovoriac o zneužívaní zamestnancov. Kúpou slovenských produktov podporujeme domáce podnikateľské prostredie a pomáhame našim ľuďom udržať si prácu.
Mnoho ľudí považuje módu za niečo plytké, ako to vidíš ty?
Oblečenie dodáva sebadôveru. Klientky mi hovoria, že sa v mojich modeloch cítia istejšie, na dôležitých stretnutiach či rokovaniach sú smelšie. O dokonalom strihu niekedy rozhodujú len milimetre, treba vedieť, kde prestrihnúť, kde ubrať, kde pridať. Po rokoch praxe viem už presne odhadnúť, čo komu pristane, ako vyzdvihnúť prednosti a schovať nedokonalosti. So šatami sa dá čarovať. Zákazníčky si prejdú procesom výberu najvhodnejšieho strihu, materiálu, farby. Každej dáme venujeme maximálnu pozornosť, a verím, že tú pozitívnu energiu a snahu, ktorú vkladáme do jej šiat, potom cíti.
Si manželka, matka, ale aj úspešná podnikateľka. Ako sa to dá skĺbiť?
Rodina a deti nie sú prekážka. Myslím si, že je to o tom, ako si to žena zariadi a do akej miery je schopná bojovať za svoje záujmy. V mojom prípade funguje kombinácia tvrdej sebadisciplíny, dobrého time managementu a podporného zázemia. Som veľmi vďačná za to, že moja rodina vo mňa verí a môj manžel mi vychádza v ústrety. Vždy sme sa vedeli dohodnúť alebo nájsť kompromis.
Na scéne si už 15 rokov. Počas doterajšej kariéry si dosiahla množstvo úspechov. Ktorý si vážiš najviac? Zrejme to bude účasť na čínskom fashion weeku ako jedinej slovenskej návrhárky. Na druhom ročníku som vyhrala cenu Dizajnér roka, čo pre mňa bolo obrovským prekvapením a zadosťučinením. Vďaka tomu môžem svoju kolekciu úspešne predávať v sieti čínskych obchodov. Prednedávnom som do Číny poslala novú kolekciu jeseň/zima. Verím, že v auguste ju budem môcť odprezentovať osobne v Číne na fashion weeku a v nejakej originálnej podobe aj doma na Slovensku.
Ako si sa za tie roky zmenila, čo si sa naučila?
Som opatrnejší typ človeka a stále si hovorím, že by som mala byť odvážnejšia. Keď som na jednu zo svojich prehliadok chcela zvučný voiceover, tak som to riskla, a s malou dušičkou kontaktovala Juraja Kukuru. Mnohí známi ma odhovárali, že rúbem privysoko, že ponuku neprijme, že si takú hereckú legendu nemôžem dovoliť. Ale celý život si veci riešim sama, a tak som vzala telefón a zavolala do Divadla Aréna, ktorému šéfuje. Panej, ktorá to zodvihla, som vysvetlila, čo je vo veci a že nemám veľký rozpočet. O pár dní mi zavolala späť, že pán Kukura ponuku rád prijme. Utvrdilo ma to v tom, že sa treba spoliehať na seba a počúvať svoj vnútorný hlas.
Aká je Ida Sándor, čo o tebe možno nevieme?
Niektorí ľudia hovoria, že pôsobím nedostupne, ba priam namyslene. Neviem, čím to je, ale zdanie klame. Do každej spolupráce idem s malou dušičkou, či nebudem náhodou odmietnutá. Keď prezentujem novú kolekciu, mám pochybnosti, či sa bude verejnosti páčiť. Keď po prehliadke vyjdem na mólo, moju trému zrejme nevidno, no vo vnútri to vrie. Tak, ako mnohí iní ľudia, aj ja mám obavy o budúcnosť. Jedna vec je odprezentovať sa, ale potom treba z niečoho žiť. Úklonom na móle sa to celé iba začína. Potrebujete financie na prípravu kolekcie aj na prezentáciu. Tak, ako športovci platia štartovné, návrhári platia za účasť na módnych podujatiach. Investujeme veľa peňazí a nemáme istotu, že sa nám vrátia. Na tom už stroskotali mnohí návrhári. Je to naozaj veľký stres.
Autor: Jana Poľová
