UNLP vyčlenila na psychiatrickej klinike 14 lôžok pre pacientov vo veku 16-18 rokov. Doteraz nemali takéto lôžko ani jedno. Naplnili tak rozhodnutie ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského, ktorý reprofilizáciu lôžok nariadil krátko pred Veľkou nocou.
MUDr. Terézia Rosenbergerová, detská psychiatrička UNLP Košice a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR tento krok veľmi ocenila. „Kým pred pandémiou sme denne prijali na detskej psychiatrickej ambulancii 30 – 35 pacientov, uplynulý rok stúpol tento počet na 50 denne.“
Mladého pacienta, ktorý bude musieť byť hospitalizovaný na reprofilizovanom lôžku, vyšetrí detský psychiater, stanoví diagnózu a vypracuje preňho individuálny liečebný plán. „Následne mu na klinike poskytne zdravotnú starostlivosť v súlade so štandardnými postupmi pre danú vekovú kategóriu,“ dodáva MUDr. Dragašek. „Vyčleniť lôžka nebolo jednoduché, pretože kapacity našej kliniky sú naplno vyťažené dospelými pacientami. Situácia sa za uplynulé dva roky vplyvom pandémie, izolácie a teraz aj novými okolnosťami na Ukrajine natoľko zhoršila, že počty psychiatrických pacientov vyžadujúcich starostlivosť nášho odboru neustále rastú.“
Odborníci upozorňujú aj na zvyšujúci sa počet suicidálnych sklonov u detí, či dokonca dokonaných samovrážd u mladistvých. „Je to obrovská tragédia, keď zomrie dieťa, preto je veľmi dôležité, aby sme prípadné problémy detí a mladistvých nepodceňovali a riešili ich,“ vysvetľuje MUDr. Rosenbergerová. S pokusmi o samovraždu sa, žiaľ, stretáva takmer denne.
„Častejšie ide „iba“ o pokusy, ale aj tie majú veľkú výpovednú hodnotu. Zarážajúce je nielen to, že deti nechcú žiť, ale aj to, že veková kategória je čoraz nižšia, často majú 11 – 12 rokov, čiže ešte nemajú povedomie o nezvratnosti smrti. Žiaľ, stretávame sa častejšie než pred tým, aj so zlým koncom.“
Varovné signály, ktoré by si mal rodič všímať
„Keď dieťa odmieta ísť vonku, keď odmieta komunikovať s rodičom, stretávať sa s rovesníkmi, keď sa prestane stravovať, keď trávi priveľa času s mobilom v ruke. Ak má poruchy spánku, časté zmeny nálady. U každého dieťaťa to môže byť iné, rozdielne sú aj podmienky a situácia v rodine,“ hovorí MUDr. Rosenbergerová. Každá zmena správania sa dieťaťa by mala rodiča priviesť k tomu, aby začal premýšľať, čo sa stalo, čo je potrebné zmeniť a nebáť sa vyhľadať aj odbornú pomoc psychológov, či psychiatrov.
Odborníci oceňujú, že sa o duševnom zdraví hovorí oveľa viac než v minulosti. Podľa detskej psychiatričky by sme sa čím skôr mali vrátiť k normálnemu životu, v rodinách, v škole, v práci. „Deti by sa mali vrátiť k záľubám, ku krúžkom, k športu, priateľom. Po dvoch rokoch pandémie je čoraz viac tých, ktorým sa do ničoho nechce. Deti majú sociálne fóbie, úzkostné stavy, zvykli si učiť sa v pohodlí domova, s minimálnou záťažou. Odmietajú školu, chodia so žiadosťami o dištančné vzdelávanie. Veľa malých i mladých nemá nijaké záľuby, ani ich mať nechce, nič ich nebaví. Vystačia si s mobilom, počítačom.“
To je podľa odborníčky začiatok konca. „Prešla dlhá doba, čo sme nežili štandardne, bude trvať veľmi dlho, kým sa zase naučíme žiť. Potrebujeme znovu denne chodiť do školy, mať možnosť navštevovať krúžky, mať záľuby, rodičia by mali mať prácu, sociálna situácia rodín by sa mala zlepšiť. Stabilizácia rodiny ako základnej jednotky, ktorá dieťaťu poskytuje pomoc, podporu a pevný bod, je nevyhnutná. A potom musí nastúpiť vzdelávanie, pestovanie záľub, možnosť viesť plnohodnotný život. Je nevyhnutné znížiť mieru strachu a dezinformácií, stresu, ale i agresivity, ktorá teraz prekračuje hranicu únosnosti,“ uzatvára hlavná odborníčka MZ SR MUDr. Rosenbergerová.
Zdroj: UNLP
Foto (tit.): Unsplash
