Potulkár Milan Kolcun sa ani počas lockdownu nenudí, Košice sú preňho
doživotnou inšpiráciou
Azda niet Košičana, ktorému by jeho meno bolo cudzie. Je symbolom lokálpatriotizmu, vášnivým propagátorom bohatej histórie nášho mesta. Svojou žoviálnosťou si získal sympatie ľudí, ktorí ho v roku 2019 doviedli k víťazstvu v ankete Košičan roka.
Na staručkom bicykli brázdi košické ulice a so šarmom jemu vlastným sprevádza turistov po (ne)známych košických zákutiach. S Milanom Kolcunom sme sa zhovárali nielen o zvláštnej dobe, ktorú žijeme.
Milan Kolcun sprevádza turistov i Košičanov po zákutiach nášho mesta 18 rokov.
Si najznámejší slovenský potulkár, máš vlastnú talkshow Bez šepkára i reláciu GlosatorsKE, si plodný spisovateľ… Ako človek ako ty – mimoriadne aktívny – trávi lockdown?
Užívam si dni prázdneho diára. Konečne nastal čas prečítať si dávno kúpené knihy. Chodievam na objavné prechádzky na bicykli i pešo, lebo v meste stále nachádzam neprejdené miesta a aj tie známe
sa menia. O postrehy z prechádzok sa delím s ľuďmi na Instagrame i Facebooku, teším sa z ich reakcií a postrehov.
Ako ovplyvnila koronakríza tvoj život?
Najobľúbenejšou zo všetkých činností je pre mňa talkshow. Tá má teraz nútenú pauzu, no i tak si pripravujem zoznamy hostí, vymýšľam scénky, aby som mal materiál do zásoby. Vírus bráni aj organizovaniu potuliek. Namiesto toho predstavujem svojich 10 kníh na internete a posielam ich záujemcom.
Ako sa v čase lockdownu staráš o svoje duševné zdravie?
Mám pocit, že aj vďaka rúškam, dezinfekcii či nenavštevovaniu sa som túto zimu (zatiaľ) nebol chorý. Omnoho viac telefonujem. Často pri jedle, aby som nestoloval sám. Pomáha mi aj každodenné behanie, keďže teraz nehrávame futbal. Čítam humoristickú literatúru. A teším sa na očkovanie ľubovoľnou vakcínou.
Máš z niečoho obavy?
Mám pocit, že korona nás má naučiť pokore. Obávam sa však, že tento kurz bude musieť trvať dosť dlho. Kým to nepochopíme, nepostúpime do ďalšieho ročníka a nebudú ani prázdniny.
Učiteľské povolanie si zavesil na klinec, na plný úväzok robíš, čo ťa baví. Dá sa z toho vyžiť?
Keďže robím výhradne to, čo ma baví, isto tú radosť vo mne ľudia cítia a priťahuje ich to. Tým pádom majú aj záujem o moje knihy, talkshow, prídu na potulky alebo si ma objednajú ako sprievodcu, keď organizujú nejaké podujatie v Košiciach. A z toho sa dá vyžiť. Nie je dôležité, koľko zarobíte, ale či sa na prácu tešíte.
Potulky majú už 18 rokov a sú čoraz populárnejšie. Nebolo už povedané a ukázané všetko?
Kdeže! Potulky spracovali 100 tém a stále si do poznámok pridávam ďalšie. Mám čo robiť do smrti, ba i potom. Témou môže byť akákoľvek štvrť, určité obdobie, architektonický štýl, zaujímavejšia budova, nápisy, symboly…
Košice poznáš lepšie ako ktokoľvek iný, ktoré miesta či zákutia sú tvoje najobľúbenej- šie a prečo, čím sú výnimočné?
Sú ich desiatky. Ale najviac ma uchvacuje spojenie božského s ľudským pretavené do Dómu sv. Alžbety. Aj o ňom chcem napísať poriadnu knihu. Len hľadám financovanie a sponzorov.
Vo svojej talkshow Bez šepkára si spovedal množstvo zaujímavých ľudí, kto z nich na teba urobil najväčší dojem?
Skoro každý, lebo si vyberám hostí podľa svojho gusta. Ale keď už, tak napríklad 101 ročná pani Magda Zadorová, ktorá prežila holokaust a napriek tomu je veselá. Muž, ktorý skoncoval s gamblingom. Pani Kelbelová z Myslavy, ktorá šije kroje na bábiky. Adela Vinczeová, Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Milan Markovič či Milan Lasica a mnohí ďalší si ma získali svojou skromnosťou a bezprostrednosťou.
Tvojím neodmysliteľným druhom je staručký bicykel. Nevymeníš ho za modernejší dopravný prostriedok, napríklad za kolobežku?
Na starom bicykli sa ani nemá čo pokaziť. A ak predsa, tak je to nejaká novšia súčiastka. Bolo by hlúpe vymeniť najlepší bicykel za nejaký horší. Bicykel, nábytok, sanita, priateľstvá, riady či manželstvá by mali vydržať aspoň jeden život.
Autor: Jana Poľová
