Pred 130 rokmi zaviedli v Košiciach mestskú hromadnú dopravu (7. časť, záverečná časť)
Zrod mestskej hromadnej dopravy v Košiciach sa viaže k dátumu 14. máj 1891. V ten deň Ministerstvo obchodu v Budapešti povolilo výstavbu konskej pouličnej koľajovej železnice.
Šieste pokračovanie nášho historického seriálu sme ukončili v roku 1936, kedy mesto odkúpilo podnik Košická elektrická pouličná dráha (KEPD) od súkromnej rakúskej firmy Vereinigte Elektrische Gesselschaft.
O dva roky neskôr, 2. novembra 1938, Viedenská arbitráž uznala územne nároky Maďarska a Košice pripadli nášmu južnému susedovi. Podnik síce naďalej ostal v majetku mesta, no jeho názov zmenili na Kassa városi közúti vasút – K. V. K. V. (Košické mestské pouličné železnice).
Kvôli zlému technickému stavu na niektorých úsekoch tratí znížili rýchlosť električiek – v centre sa pohybovala v rozmedzí 15 až 25 km/h, na Bethlenovej okružnej (dnešná Kuzmányho), ale aj na iných miestach, dokonca len okolo 6 km/h. V deň ustanovenia K. V. K. V. boli v prevádzke linky č. 1 Železničná stanica – Námestie Miklósa Horthyho (Nám. osloboditeľov) – Čermeľ, č. 2 Nápravnovýchovný ústav (dnes UVLaF) – Ľudovítov prameň (Gajdove kúpele / Anička), č. 3 Námestie Miklósa Horthyho – Bethlenova okružná (Kuzmányho ul.) – Námestie Istvána Báthoryho (Nám. Maratónu mieru), č. 4: Námestie Miklósa Horthyho – cintorín.
Počas 2. svetovej vojny doprava prakticky slúžila iba vojsku na prevoz munície a potravín. V apríli 1944 ju fašisti použili aj na transport košických obyvateľov židovského pôvodu do internačného tábora v objekte tehelní. V novembri 1944 bolo z mesta ustupujúcim nemeckým vojskom odvlečených 10 električiek a niekoľko nákladných vozňov, ktoré sa pracovníci podniku a aj železničiari snažili zachrániť. Nákladné vozne vďaka nim prestáli posledné mesiace vojny v Poprade. Desať osobných električiek našli po vojne na predmestí Berlína v prevádzky neschopnom stave. Nemecká armáda zničila nielen takmer 20 kilometrov tratí a trolejové vedenie, ale vyhodila do vzduchu aj jedinú meniareň. Na Vianoce 1944 električková doprava kvôli tomu nefungovala.
Dňa 9. 1. 1945 sovietska armáda oslobodila Košice. Hneď po oslobodení sa začalo s opravami a obnovou tratí, trolejového vedenia, meniarne a vozidiel. Od oslobodenia až do 1. mája 1949 bol podnik vo vlastníctve mesta pod názvom Mestské verejné podniky – doprava.
Dňa 1. mája 1949 bol zriadený komunálny podnik Dopravné závody mesta Košíc (DZMK), ktorý prebral všetok majetok i zamestnancov dopravnej časti Mestských verejných podnikov. Zdvojkoľajnili sa trate od Legionárskeho námestia k tehelniam a k cintorínu. Dňa 1. júla 1953 DZMK zmenili názov na Dopravné podniky v Košiciach, 1. november 1959 priniesol zmenu názvu podniku na Dopravný podnik mesta Košíc (DPMK).
ZDROJ: DPMK
FOTO: Hlavná ulica v rokoch 1938 až 1944.
Zdroj: Archív Východoslovenského múzea
