Stretávame ich vo výťahu, v supermarkete či v MHD. Sú to obyčajní ľudia žijúci neobyčajné životy. Pomáhajú ľuďom v núdzi a tých, ktorí mali viac šťastia inšpirujú, aby sa k nim pridali. Košičan Vojtech Špišák je unikát. Krstným menom ho osloví len málokto, všetci ho volajú Belo. Vďaka jeho propagácii darcovstva kostnej drene sa do registra darcov pridalo vyše 2 000 ľudí a mnohí z nich už aj zachránili životy. Belo je skrátka dobrák od kosti. A najnovšie aj anjel na horách.
Dobrák od kosti
Košičan Vojtech Špišák oslavuje meniny dvakrát do roka. Rodina, priatelia aj kolegovia ho volajú výlučne Belo. Toto meno zdedil po svojom otcovi, do rodného listu sa však nedostalo. V ére socializmu sa totiž nenachádzalo v kalendári a súdružky na matrike nemali pre takéto „výstrelky“ pochopenie. Spojením dvoch najväčších Belových vášní, športu a dobročinnosti, vznikajú veľké veci a pribúdajú nové prezývky. Jednou z nich je aj dobrák od kosti. Tým sa Belo stal v roku 2016. S cieľom hľadať tých, ktorí podporia myšlienku transplantácie kostnej drene prešiel 1 000 kilometrov z Košíc do Prahy na kolobežke. Spoločnosť mu robil Čech Peter Filipec, ktorému transplantácia zachránila život. Vďaka projektu Dobrák od kosti pribudlo do Národného registra darcov kostnej drene 2 000 ľudí. „Veľmi ma teší, že vďaka projektu, ktorý som vymyslel a spolutvoril, sa zachránili ľudské životy. Vtedy si uvedomíte, že to, čo robíte, že všetka námaha a čas, ktorý ste obetovali, majú zmysel,“ hovorí Belo, ktorý takisto vstúpil do registra darcov kostnej drene, aby mohol v prípade potreby darovať to najcennejšie.
Anjel na horách
Vlani Belo vymyslel ďalší zaujímavý projekt a spojil sily s neziskovou organizáciou Dobrý anjel. Počas jedného roka plánuje navštíviť všetky slovenské pohoria a vystúpiť na najvyšší bod každého z nich. Pri každom výstupe predstaví jednu rodinu z okolia daného pohoria, ktorej Dobrý anjel pomáha. Ktokoľvek sa môže k Belovi na jeho plánovaných výstupoch pridať a zároveň sa môže stať aj dobrým anjelom – pravidelným prispievateľom. Vďaka takýmto dobrým anjelom môže organizácia pomáhať mesačne vyše 2 000 rodinám, ktorých nepriazeň osudu a zákerná choroba doviedli na dno síl a do existenčných problémov. Vďaka tomuto projektu je Belo svedkom rôznych emotívnych životných zvratov: „Niektoré rodiny, ktoré boli donedávna prijímateľmi pomoci od Dobrého anjela sa po určitom čase, keď sa im podarilo trošku sa pozbierať, sami stali dobrými anjelmi a pomáhajú teraz druhým napriek tomu, že majú málo.“ Aktuálne má za sebou 21 z 58 výstupov. Pandemická situácia ho trošku pribrzdila, ale po uvoľnení opatrení s výstupmi opäť začne. Plány výstupov, ako aj príbehy rodín verejnosť nájde na www.anjelnahorach.sk.
Myslí na ľudí, nezabúda ani na zvieratá
Projekty Dobrák od kosti či Anjel na horách sú len tými najznámejšími z množstva dobročinných aktivít, ktoré má Košičan Belo na konte. Od roku 2015, keď spolu s kamarátom Romanom Minarovičom bežali z Košíc do Prahy na podporu Autistického centra Rubikon, stále niečo vymýšľa: „Dal som si záväzok, že pokiaľ mi to zdravie a okolnosti dovolia, každý rok niečo vymyslím.“ S partiou kamarátov pomáha Belo pravidelne aj centru Dorka. Každý druhý mesiac nakúpia potrebné veci, ktoré si mladí dospeláci nemajú možnosť pri svojej neľahkej finančnej situácii kúpiť. Popri pomoci ľuďom v núdzi, nezabúda Belo ani na zvieratá. Vďaka adopcii pribudli do jeho domácnosti psík Foxo a mačka Klementína, spolupracuje so Záchrannou stanicou pre zranené živočíchy Zázrivá a dokonca si adoptoval aj včelí úľ.
Chcem byť užitočný, je pre mňa prirodzené podeliť sa o to, čo mám, hovorí Vojtech „Belo“ Špišák
Pomáhať je ľahké. Napriek tomu, zdá sa, nie úplne bežné. Dokonca aj dobročinnosť potrebuje svoj reklamný priestor a mnohých ľudí je potrebné presviedčať, že to má zmysel. „Niekedy treba priniesť ľuďom charitu doslova až pod nos, no oni sú potom vďační, že jedným klikom alebo smskou pomohli. Je to dané asi rýchlou dobou, ktorú žijeme. My, Slováci, sme však naozaj dobrí ľudia a vieme si pomôcť navzájom,“ myslí si Belo. Kde však nachádza motiváciu on, ako sa z dobročinnosti stala jeho najväčšia záľuba? „Chcem byť užitočný. Som ešte relatívne mladý, zdravý, mám prácu, preto je pre mňa prirodzené podeliť sa o to, čo mám. Mne to príde úplne normálne, nič za to nečakám. Som však zástancom transparentnej a adresnej pomoci. Ľudia by si mali vedieť overiť, že ich pomoc sa dostala tam, kam mala a reálne bola použitá na to, na čo mala byť. Darca by mal mať možnosť vidieť aj výsledok svojej pomoci.”
Autor: Jana Poľová
