So svojim tímom lekárov a zdravotných sestier zachránil počas 33-ročnej praxe viac ako tisíc nedonosených detí či novorodencov s vrodenými vadami, ktorým zlyhávali základné životné funkcie. Ich život visel na vlásku.
Je medzinárodne uznávaným odborníkom, zakladateľom i členom výkonného výboru európskej odbornej spoločnosti Union of European Neonatal and Perinatal Societies, krajským odborníkom pre neonatológiu, riaditeľom neziskovej organizácie Novorodenec, nositeľom viacerých ocenení. Primár neonatologického oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Triede SNP v Košiciach MUDr. Peter Krcho, PhD.
Zázračný stroj
Peter Krcho vyštudoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Svoju profesionálnu dráhu však odštartovala v Košiciach.
„Od základnej školy ma zaujímali najmä biológia a fyzika. Sú to dva predmety, ktoré navonok majú máločo spoločné, ale spolu veľmi úzko súvisia. Fascinovalo ma najmä srdce, jeho úžasná vitalita. Vnímal som ho ako nejaký zázračný, večný stroj, na ktorý je odkázaný život človeka,“ hovorí P. Krcho. „Mal som obrovské šťastie, že keď som študoval medicínu, do medicínskej praxe sa začal zavádzať ultrazvuk, vďaka ktorému som mohol naživo sledovať bijúce srdce pacienta. To ma dostalo…“
Karlova univerzita
O študentoch medicíny sa hovorí, že musia mať tvrdý zadok a výbornú pamäť. Inak nemajú šancu dokončiť školu. Prvé dva ročníky absolvoval Peter Krcho na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
„Nebolo to jednoduché štúdium. Museli sme absolvovať ťažké skúšky z anatómie, biofyziky, biochémie. V tom čase sa hovorilo, že kto urobí na medicíne v Košiciach prvé dva ročníky, ten je hotový doktor. Keď som ale prestúpil na Karlovu univerzitu do Prahy, zistil som, že – hop, tak tu to neplatí! Napríklad patológia a patofyziológia boli extrémne náročné. Obidve skúšky som urobil až na druhý termín, keďže z prvých som vyletel. Vstup na Karlovu univerzitu ma teda poriadne preplieskal! Práve v treťom ročníku sa lámal chlieb, vtedy sa ukázalo, či na to máte, alebo nie.“
Fascinovali ho prednášky špičkových medzinárodne uznávaných domácich i zahraničných odborníkov, cvičenia v nádherných historických priestoroch, ktoré boli svedkami dejín medicíny. „V Prahe sme ako študenti mohli navštevovať najvýznamnejších kliniky, ktoré dodnes patria medzi špičkové európske pracoviská. A mal som tú možnosť osobne sa stretnúť s najväčšími osobnosťami jednotlivých odborov, napríklad s odborníkom na detskú onkológiu profesorom Josefom Kouteckým, zakladateľom pediatrie v Československu profesorom Josefom Švejcarom, s infektológom Jiřím Havlíkom a ďalšími. Štúdium na Karlovej univerzite zanechalo vo mne hlboký dojem a prebudilo ešte väčší záujem o medicínu.“
Boj o život
Po skončení vysokej školy pracoval Peter Krcho v Detskej fakultnej nemocnici. V roku 1989 ho oslovil zakladateľ neonatológie v Košiciach, dnes už 89-ročný emeritný primár neonatológie Ivan Frič: „Založil jednotku intenzívnej starostlivosti pre novorodencov a potreboval lekárov do služieb. Príjemne ma prekvapilo, že na detskej JIS-ke, na rozdiel od iných pracovísk, boli prístroje, boli monitory, podporné systémy, bol jeden z prvých počítačov. Tak som si predstavoval svoje pracovisko.“
V roku 1991 urobil v Prahe atestácie z pediatrie, o dva roky neskôr z neonatológie, ktorá patrí k najnáročnejším medicínskym odborom. Neonatológ totiž pracuje s nedonosenými deťmi, alebo s donosenými novorodencami, ktorí sa narodia s genetickými chybami, u ktorých často zlyhávajú základné životné funkcie. Je to boj o krehký život pacienta, ktorý sa už pri minimálnom probléme môže skončiť fatálne.
„Našou úlohou je podrobne a permanentne sledovať meniace sa parametre funkcií jednotlivých orgánov, rýchlo a presne diagnostikovať problém, ktorý vznikol a pokiaľ sa dá, veľmi rýchlo a šetrne zakročiť. Často sa totiž stáva, že pacient po pôrode zlyháva. Keď neonatológ včas a správne zasiahne, spustí samostatné dýchanie a činnosť srdca, zachráni ľudský život. Niekedy je to malý zázrak, no zároveň veľmi silný stimul do ďalšej práce, do ďalšieho hľadania nových a lepších prístupov, permanentného štúdia a sledovania odborných informácií, nových medicínskych technológií. Keď lekár či sestry na ktoromkoľvek oddelení nesledujú horúce novinky, nové diagnostické, liečebné a procesné postupy, a nezavádzajú ich do praxe, začne upadať celé oddelenie,“ vysvetľuje P. Krcho.
Rizikové deti
Na Slovensku sa rodí približne osem percent rizikových detí s hmotnosťou od 1500 do 2500 gramov, teda okolo 4000 bábätiek ročne. Najrizikovejšou skupinou sú novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod tisíc gramov.
„Dnes už vďaka rýchlejšej a presnejšej diagnostike, moderným technológiám a liečebným postupom dokážeme zachrániť aj dieťatko s váhou 480 gramov, z ktorého napokon vyrastie zdravý dospelý človek, ktorý žije plnohodnotný život! Nie stále záleží na hmotnosti dieťaťa. Podstatné je, ako dobre má vyvinuté vnútorné orgány. Samozrejme, čím má dieťa nižšiu hmotnosť a čím skôr pred optimálnym štyridsiatym týždňom tehotenstva sa narodí, tým je väčšie riziko, že zomrie, alebo bude mať trvalé následky. Žiaľ, nie každému nedonosenému dieťatku sa dá pomôcť,“ konštatuje doktor Krcho.
Veľa svojich pacientov a ich rodičov pozná podľa mena, s niektorými sa aj po rokoch stretáva. „Mám fantastický pocit, keď po rokoch stretnem mladého, vzdelaného, úspešného človeka, ktorého život bol pri narodení na hrane. Je to pre mňa veľký sviatok a zároveň povzbudenie. Preto z rôznych ocenení, ktoré som získal, si najviac vážim cenu Košičan roka 2017, ktorú mi na slávnostnom ceremoniáli odovzdali rodičia môjho bývalého pacienta. Keď dieťatko s mamou u nás strávi štyri mesiace, je to známosť na celý život.“
Peter Krcho má za sebou 33 rokov praxe neonatológa. Koľko nedonosených detí alebo novorodencov s postpôrodnými problémami sa jeho tímu podarilo za ten čas zachrániť?
„Neviem. Nikdy som to nepočítal. Skôr by som vedel povedať, koľko rizikových pacientov s vážnejšími zdravotnými problémami prešlo našimi rukami. Ročne to bolo približne 350 závažných prípadov, okolo 90 percent sa nám s kolegami podarilo zachrániť…“
Lekár v kimone
Každodenná práca neonatológa, boj o život dieťaťa je psychicky extrémne náročný. Peter Krcho relaxuje prácou v záhrade, energiu sa snaží dobíjať športom – v lete na bicykli, v zime na lyžiach, 47 rokov sa venuje karate. Je nositeľom čierneho opasku a 3. danu.
„Od začiatku v roku 1975 ma trénuje rovnaký tréner, zakladateľ karate v Košiciach, Fero Kretovič. Ja som mal vtedy 13 rokov, on 19! Spája nás viac ako priateľstvo. Vďaka tomuto športu som sa dostal aj do zahraničia. Skúšky som robil u svetovo uznávaného majstra Takeji Ogawu z Japonska. Je to úžasný šport. Vďaka nemu dokážem lepšie prekonávať prekážky, ktoré prináša život, nikdy sa nevzdávam. A keď mi niekto uštedrí zákerný úder pod pás, nájdem spôsob ako mu dokázať, že urobil chybu, že sa mýlil,“ usmieva sa P. Krcho.
Vianoce u Krchovcov
Peter Krcho by veľmi rád strávil vianočné sviatky a príchod nového roku v kruhu svojej rodiny. Lenže…„Neviem, čím to je, ale je nepísaným pravidlom, že keď sa blížia nejaké sviatky či voľné dni, práve vtedy sa stav niektorých našich malých pacientov náhle skomplikuje. Spomínam si napríklad, že sa u nás opakovane deň pre Štedrým večerom, 23. decembra, predčasne narodili trojčatá, ktoré si vyžadovali intenzívnu starostlivosť. Jednou z tých rodičiek bola dokonca naša sestrička. Takže, pravdupovediac, nepamätám si Vianoce, ktoré by neboli spojené s nejakým komplikovaným prípadom.“
Čo by zaželal budúcim mamičkám a ich deťom? „Predovšetkým bezproblémový priebeh tehotenstva a pôrodu, zdravých potomkov, z ktorých budú mať v živote len radosť, „smart“ neonatológov a čím menej neriešiteľných komplikácií. Želám rodičom našich malých pacientov i mojim kolegom, aby sme čo najviac detičiek mohli pred Vianocami pustiť domov, aby sme sa všetci mohli tešiť z krásnych sviatkov v kruhu najbližších…“
Zdroj: Mikuláš Jesenský
Foto: Archív Petra Krcha
